Daj láske šancu - Gabriele Kuby - Zacielené na lásku

Zacielené na lásku

Bratislava, Lúč 2011
Preklad Mária Kolková

Láska, slovo v súčasnosti natoľko sprofanované, až stráca svoj pôvodný význam, hodnotu a hĺbku, stáva sa len akýmsi formálnym atribútom tohto citu. Naše asociácie sa spájajú s typom „ľahko dosiahnuteľného“ citu, telesnosti, lásky „na jedno použitie“, obraz ktorej nám dennodenne vtláčajú do mysle médiá. Profánnosť lásky sa istým spôsobom spája s  detabuizáciou sexuálnej tematiky. Intímnosť partnerov či manželov, mystika a krehkosť tohto bezprostredného puta, ktoré malo zostať za štyrmi stenami spálne, sa namiesto toho pertraktuje na verejnosti. Čo zostáva, je pudová, často až vulgárna podoba tohto citu. Takéto stvárnenie lásky ponúka dnešný svet.

Preferencie takéhoto predobrazu vzťahu a  následné vnímanie tejto skutočnosti ako čohosi celkom prirodzeného môže viesť u  mladých ľudí k  neschopnosti prežívania pravého citu a uprednostňovaniu podenkovej žiadostivosti.

Nad príbuznou problematikou sa v  titule Daj láske šancu zamýšľa aj nemecká autorka Gabriele Kuby. Volí formu osobného rozhovoru s mladým čitateľom a poukazuje na rozmáhajúci sa fenomén povrchných vzťahov.

Čo však spôsobilo túto výraznú zmenu predtým tak prudérne orientovanej verejnosti na súčasnú pôžitkami zotročenú spoločnosť? V  šesťdesiatych rokoch v  Amerike vzniklo hnutie hippies hlásajúce heslo „make love, not war“, slobodu a uvoľnenú sexuálnu morálku, následný nástup tzv. sexuálnej revolúcie v roku 1968 sa stal v tomto smere prelomovým bodom a udalosti len urýchlil.

Vášeň bez lásky, vnímaná ako „l’art pour l’art“, nezmyselne, avšak s úplnou samozrejmosťou zavádzaná do života, nespôsobuje len ťažkosti zjavné navonok (neželané tehotenstvá, potraty, pohlavné ochorenia), ale najmä vnútornú vyprázdnenosť a  duševné zranenia, tie je možné uzdraviť často len s veľkou námahou.

Učíme sa a padáme na vlastných chybách, hľadáme lásku, vnútorný pokoj, aby sme sa vyhli bolestivým zraneniam, treba sa naučiť odlíšiť skutočnú čistú lásku od chvíľkového vzplanutia.

Nakoniec, aj istý výrok, známejší než jeho autor, tvrdí: „Nasleduj svoje srdce, ale nezabúdaj na rozum.“