Vyhľadávanie
Denis Diderot patril v 18. storočí k popredným francúzskym osvietenským filozofom, bol tiež encyklopedistom a literárnym kritikom. Spolu s Jeanom le Rond d´Alem bertom pracovali na Encyklopédii alebo Racionálnom slovníku vied, umení a remesiel. Diderot bol zástancom materializmu a nekompromisne kritizoval nielen náboženské konvencie, ale i celú vtedajšiu spoločnosť. Akousi fúziou autorovho odborného pôsobenia a jeho svetonázoru je trilógia D´Alem bertov sen. Zriekol sa diskrétnosti a v knihe opísal svoje najtajnejšie, najpoburujúcejšie a najháklivejšie postoje a presvedčenia, ktoré boli odvážne nielen vo vtedajšom Francúzsku, ale mnohé i dnes môžu vyvolať rozporuplné reakcie. Zvolil si dialogickú formu výpovede. Sebe vlastnou hravosťou sa prevtelil do pýtajúceho sa aj do odpovedajúceho. Týmto spôsobom čitateľa vedie k lepšiemu porozumeniu myšlienkových algoritmov, a teda aj k presnejšej percepcii diela.
Publikácia bola vydaná pri príležitosti trojstých narodenín Denisa Diderota. Úvodnú stať preto predstavuje rozsiahly životopis autora so zreteľom na chronologickosť napísaných diel, ktoré sú zároveň stručne charakterizované. Tým čitateľ získa predstavu nielen o odbornej spôsobilosti Diderota, ale aj o vývine jeho osobnosti a útržkoch zo súkromného života, ktoré ho ovplyvňujú. V Rozhovoroch D´Alem berta s Diderotom autor začína od základu – hmoty. Z neživej matérie vytvára cítiacu hmotu. Existenciu Boha nepripúšťa. Zaoberá sa transsubstanciou univerza z metafyzického pohľadu, teologické výklady považuje za márnosť. V diele zdôrazňuje, že všetko živé je zložené z príbuznosti a z nepretržitej kontinuity nespočetných častíc – vitálnych bodov. Diderot rozvíja hypotézu, že neustále premeny častíc univerza smerujú k vzniku určitej jednotnosti. Dielo je dejovo usadené, koncipované ako návštevy lekára, počas ktorých sa zhovára s mnohými osobnostnými profilmi. Rozhovor siaha za hranice morálky, analyzuje kríženie druhov vyabstrahované do krajnej dokonalosti, avšak chorej a neúnosnej. V nasledujúcich kapitolách Diderot nastavuje zrkadlo – sebe a svojim dialógom (konštatuje, že sa vďaka knihe lepšie spoznal). Ale aj zrkadlo spoločnosti, ktorá mnohokrát odsudzuje, poučuje o jedinom správnom a pravdivom, no v skutočnosti nechce vidieť vlastnú zvrátenosť a ľudské zlyhanie.
D´Alembertov sen je pre filozofickú myseľ labužníckym zážitkom. I keď by sa spočiatku mohlo porozumenie čítaného zdať náročné, nie je to tak. Publikácia je obohatená rozsiahlym poznámkovým aparátom pod čiarou. Čitateľa určite potešia objasňujúce komentáre i výborne zvládnutý preklad Vladimíry Komorovskej.
