Vyhľadávanie
Keď Dušan Mitana v románe Zjavenie naznačil akési vysvetlenie alebo pozadie jeho slávnej poviedky V električke, nie všetci sa z toho tešili. Kedysi totiž nebývalo zvykom, aby spisovatelia odhaľovali svoje inšpirácie. Dnes sa tomu už nik nečuduje, autori môžu vysvetliť, o čom je ich poviedka, hoci aj na konci knihy. Tak urobila aj mladá spisovateľka Viktória Laurent-Škrabalová v zbierke krátkych próz Ďalší psí deň (Vydavateľstvo Q111). Je to na uváženie autora aj vydavateľa, avšak riskujú, že tajomstvo poviedky prezradia, a čitateľovi dajú „návod na použitie“ textu, u ktorého by mal byť predpoklad, že je umelecký.
Kniha začína poviedkou Nechajte nás vystúpiť. Postava v nej má problémy so vstávaním, a keď sa konečne vyhrabe z postele, nešťastní Jehovisti jej strčia nohu medzi dvere. Nech človek žije kdekoľvek, hoc aj v jednom z najkrajších miest sveta, ak si raz zvykne na denný stereotyp, cesta parížskym RER sa mu rovná heganím sa v bratislavskej električke. Autorkina príhoda z metra však nekončí tak ideálne ako Mitanova električková. Dve poviedky venovala spisovateľka deťom – Deti naša budúcnosť je rozprávaním novorodenca popisujúceho zo svojho pohľadu experiment, ktorý na ňom vykonávajú dospelí. V texte Jeden deň pred sa zas autorka dotkla témy plánovaného rodičovstva.
Spisovateľka v knihe ponúka osem poviedok nielen o živote v Paríži. Ako sama hovorí, občas sú plodom jej predstavivosti, občas do nich presiaknu aj autobiografické prvky. Našincom sa môže zdať, že názov knihy Ďalší psí deň nemá veľa spoločného s obrázkom Eiffelovej veže na obálke. Laurent-Škrabalová sa však v celej knihe pokúša dokázať, že život vo Francúzsku nie je rozprávka a život tam plynie ako kdekoľvek inde. Tematicky sa kniha pohybuje niekde medzi príbehmi z bežného života pracujúcej ženy a vnútorným premýšľaním o materstve, rodine a vzťahoch. Štýlovo je v autorkinom písaní najviditeľnejším prvkom časté používanie citosloviec, ale aj krátke vety, výkriky a tri bodky. Texty tak občas pripomínajú denník mladej zmätenej ženy a aby bolo jasné, keďže som Mitanu už dvakrát spomenula, autorka nemá s jeho písaním vôbec nič spoločné.
