Vyhľadávanie
Spisovateľka Denisa Fulmeková je autorkou niekoľkých žánrovo rozmanitých knižných titulov. Po románovej paródii Klebetromán, životopisnej Konválii, liečivej príručke Magická sila bylín, básnickej zbierke Som takmer preč či historickom románe Doktor Mráz sa autorka rozhodla napísať aj knihu aj pre deti.
Ňuňo vyniká medzi ďalšími detskými knihami ilustráciami. O tie sa postarala Hedviga Gutierrez, sú premyslené do najmenšieho detailu – tu je kvetinka, tu hniezdo, tam pierko, tam lístok, inde slinka... Okrem vyobrazenia hlavného protagonistu príbehu psíka Ňuňa a jeho šibalstiev rozohráva v knihe svoj vlastný pútavý príbeh aj každá jedna kresba, čo i len dva lístky na jednej strane. Hravá forma, farby, ktoré zaujmú nielen detského čitateľa, premyslené celostranové ilustrácie už pri prvom otvorení evokujú, že výber tejto detskej knihy by mohol byť dobrou voľbou.
No rozpracovanie deja už nie je také presvedčivé. „Po psíkovi túžia deti, a rodičia, ktorí už nevládzu stále dookola počúvať ich prosby, im napokon vyhovejú. V rodine Milých to však bolo inak“ (s. 10). Autorka si vybrala príbeh o tom, prečo je dobré mať psa. Pri tom množstve príbehov o živote psa a so psom, či ako pes spríjemní starobu staršiemu človeku, toho už veľa nového vymyslieť nemožno. Tak sa rozhodla rozohrať príbeh dvoch mladých manželov, ktorí si kúpia psa, aby chodili viac von. Nápad možno zaujímavý, no horšie uchopený.
Hlavní aktéri sú Jožko a Inge, ktorá často a rada používa zdrobneniny aj tam, kde nemusí. Ich používanie nerobí príbeh automaticky detským. Ich výskyt v texte je na hranici infantilnosti a celkovo to vyznieva tak, že Inge je skôr dieťa. Veď ktorá dospelá osoba by použila vetu: „kostička, aby mal Ňuňo čo hryzkať“ (s. 23) a pod.
Do prvých kapitol knihy autorka násilne a za každú cenu chce dostať všetko, čo človeku napadne pri slove pes. Najskôr všakovaký výber mena pre psa, potom porovnávanie známych psích hrdinov, literatúru a odborné state o tom, ako sa postarať o psa. Nie sú síce vymenované za sebou, ich začlenenie do príbehu však nedáva zmysel. Všetko, čo potrebujete vedieť o starostlivosti o psa je popísané na nekonečne dlhých stranách, ktoré by radšej mohli byť venované nejakej príhode ako vypisovaniu o tom, že „starať sa o psíka totiž neznamená iba s ním šantiť a hladkať ho. Treba ho tiež správne kŕmiť a ošetrovať, chodiť s ním na prechádzky a naučiť ho základným pravidlám slušného psieho správania. Občas s ním zájsť k veterinárovi...“ (s. 19). Vštepiť deťom tieto návyky starostlivosti o psa sa dá aj inou, zábavnejšou formou, ako len vymenovaním a strohým poučovaním – napríklad názornou ukážkou v príbehu.
Čo sa nepodarilo v začiatku knihy, sa tak podarí aspoň ku koncu. Posledné strany sú konečne detským príbehom o psíkovi, jeho „rodinných príslušníkoch“ a starostiach s nimi. Čítanie je zaujímavé a pútavé, lenže príde koniec, kde sa zase autorka snaží vštepiť detskému čitateľovi skrytý zmysel a pointu, ktorá je určená dospelým.
Záverom je potrebné zhrnúť, že to, čo túto knižku predáva a čím zaujme deti, sú tie úžasné ilustrácie, ktoré pritiahnu potenciálnych čitateľov.
