Liptovský Mikuláš, Tranoscius 2011
Zostavil Vladimír Petrík

Po viacerých vydavateľstvách u  nás prišli napokon aj v  Tranosciu s  myšlienkou predstavovať autorov a ich diela (životy) čitateľskej verejnosti spôsobom, ktorý svedčí našej dobe informácií, čo najstručnejším súborom tých asi najpodstatnejších – informácií. Tak sa z  publikácie, s  podtitulom Profilový výber poviedok 1972 – 1996, o Petrovi Jarošovi a od Petra Jaroša dozvieme akurát toľko, čo treba o významnom slovenskom prozaikovi, dramatikovi, scenáristovi a  autorovi non-fiction (so zakladateľským podielom) nevyhnutne vedieť. Presnejšie, čo stačí priemerne kultúrnemu človeku našej spoločnosti vedieť o postave našej kultúry. Núka sa otázka, či to predsa len nebude napokon primálo. Či totiž neostane len pri prečítaní (inak koncepčne i kompozične zaujímavej) antológie. A či tým teda nerobí vydavateľstvo spolu s popredným literárnym vedcom Vladimírom Petríkom autorovi trochu medvediu službu. Lebo kto už bude potom čítať celého Jaroša? (A kto, česť výnimkám, to kedy urobil?) Tomuto odbočeniu, pravdaže, sa núka troška zovšeobecnenia, lebo takto môžu „dopadnúť“ aj ďalší. A bodaj by dopadli aspoň tak...

Opakované (bezpochyby potrebné a užitočné) sprítomnenie cez „leteckého sprievodcu životom a  tvorbou spisovateľa“ (Naďa Kubányová) a cez perá viacerých popredných literárnych kritikov, teoretikov či redaktorov sa vyznačuje umným prístupom zostavovateľa, ktorý sa v prítomnej (živej, súčasnej, modernej a  ešte všakovako inak charakterizovanej) slovenskej literatúre pohybuje skúsene a múdro, poučene a so stopercentnou istotou.

Vladimír Petrík si vybral cestu tŕnistú a zostavil antológiu z antológií. Skúsenejšiemu čitateľovi neunikne, že kapitoly a názvy sa kryjú s  vydaniami profilových výberov Jarošových próz. Štúdie už spomenutých, no zatiaľ nevymenovaných odborníkov sú (pravdepodobne) súčasťou spomenutých výberov. A  aby neunikli pozornosti, povedzme, že k  výberu Orechy (1972) sa pripojil Ján Števček, k Magme (1982) Milan Šútovec, k Jazde na spiacom obrovi (1985) Vladimír Petrík, výber Pacho, hybský zbojník (1988) opatril svojou štúdiou Dušan Dušek a napokon Grimasy (1996) Martin Kasarda. Už len prečítanie týchto štúdií je cennou príležitosťou porovnávať. Nehovoriac o tom, že cennou príležitosťou je porovnávať samého Jaroša spred štyroch desaťročí s  Jarošom dnešným. Cez vybrané poviedky. Napríklad.

Vladimír Petrík je v  antológii prítomný niekoľkokrát. Ako jej zostavovateľ, ako autor jednej z čiastkových štúdií, ako partner v  rozhovore a  napokon ako autor doslovu, sumáru, zhrnutia s výstižným názvom Akým autorom je teda Peter Jaroš. Doslov – štúdia je dôveryhodným, vedecky presným a informačne bohatým dokumentom.

O  užitočnosti knižky niet najmenších pochýb. (Už bolo povedané, bodaj by tak dopadli aj iní.) O kvalite rovnako. Vydavateľstvo Tranoscius sa prvým zväzkom edície Profily púšťa na dobrú cestu. Možno trošku vychodenú, veď len dnes vychádzajú v dvoch vydavateľstvách edície s  takým istým názvom. Ale s  prvým zväzkom edície je to ako s  tou lastovičkou, ktorá sa spomína na úvod v edičnej poznámke. Prvá lastovička neprekvapí, ale prinesie radosť. Nerobí leto, ale veští ho. Tomu tranosciovskému treba vari len poželať, nech je letom dlhým, horúcim a úrodným.