Vyhľadávanie
Nadväzovanie pretrhnutého sveta
Od roku 1996 realizuje Vydavateľstvo Matice slovenskej rozsiahly edičný projekt Slovenský svet, doteraz vyšlo 21 diel. Jeho cieľom je sprístupniť slovenskému čitateľovi tvorbu exilových autorov na Slovensku nedostupnú do roku 1989 a vtedajšou literárnou históriou zamlčiavanú. Predovšetkým ide o básnikov A. Žarnova, G. Zvonického, M. Šprinca, Jána L. Doránskeho a autorov esejistických či spomienkových diel približujúcich osudy slovenskej emigrácie po roku 1945 a 1948 Jána Okáľa (Výpredaj ľudskosti) a Jozefa A. Mikuša (Slovensko v dráme Európy). Nemohli vyjsť ani Hronského exilové diela, knihy Pavla Hrtusa Jurinu a ďalších autorov, ktorí začali literárne tvoriť ešte v medzivojnovom období a ich literárna tvorba sa rozvinula naplno až v exile, ako to bolo u Agneše Gundovej-Jergovej – známej Maríny Havranovej z Hlasu Ameriky. Jej kniha Putovanie za dotykom a skvelým literárnym portrétom Kolomana Sokola. Edícia Slovenský svet ukazuje aj prerušenú tvorivú kontinuitu jednotlivých autorov: Dilonga, Žarnova, Doranského, Hrtusa Jurinu a predovšetkým J. C. Hronského. Editorom Slovenského sveta je matičný literárny historik Peter Cabadaj, ktorý dielo každého autora približuje autorským medailónom a kalendáriom jeho života.
Okrem spomenutých autorov vyšli v uplynulých rokoch i diela menej známych – Petra V. Rovnianka Zápisky zaživa pochovaného, autentické svedectvo bankára slovenských vysťahovalcov, ktorého pád pripravil o životné úspory tisíce jeho krajanov; rozsiahly román Petra Klasa Satan proti Bohu, prinášajúci odlišný pohľad na SNP; exilová básnická a epigramatická tvorba Jána L. Doránskeho Pri chladnom kozube prináša aj obohacujúci pohľad na exilové reálie. Z kníh, ktoré vyšli v edícii Slovenský svet vlani, si zaslúžia pozornosť najmä nasledujúce tri diela:
Pavol Hrtus Jurina
Daň z krvi
Lyrický talent a očarenie rodnou kysuckou prírodou pretavil vtedajší poslucháč Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity do prózy Preťaté putá, ktorá vyšla v roku 1943, v období vrcholiaceho lyrizovaného prúdu v slovenskej literatúre a pôsobila výrazovo i kompozične objavne. Jej pokračovaním je román Kameň na kameni, ktorý vyšiel v roku 1947 a keby nebol autor o rok neskôr emigroval, jeho dielo by sa zaradilo svojím novátorským majstrovstvom a osobitným lyrizmom vedľa diel Chrobáka či Švantnera. Po dlhom exilovom odmlčaní, keď bojoval o svoju existenciu ako robotník Juhoaustrálskych železníc a úradník strojárskych firiem, vracia sa profesor latinčiny v Melbourne k literatúre v roku 1964 knihou o prvých Slovákoch v Austrálii Z reči do reči. V roku 1972 publikuje Daň z krvi, prozaickú knihu zloženú z textov, ktoré opakujú autorovu lyrickosť predchádzajúcich próz a je rovnako situovaná do kysuckého prostredia. Táto próza tvorí aj prvú časť matičného výberu a ukazuje, ako hlboko sa slovenský svet vpísal do autorovej tvorivej pamäti. Druhú časť výberu tvorí desať krátkych próz, ktoré vydal autor v roku 1979 pod názvom Jazva. Tematicky sú prózy spojené postavou Chorvátky Danice Dubič, ktorú Nemci odvliekli zo Subotice do Nemecka a jej príbeh v úvodnej poviedke Defilé zrúcanín sa začína na dlažbe povojnového Hamburgu. Cez postavu Poliaka Jureka, ktorý sa neskôr stane jej mužom, sa prenesie do prostredia emigrantov v Austrálii. Autor buduje príbeh na princípe, že „pravda je fantastickejšia ako celá naša fantázia“ a sugestívne sa pohráva s príbehovými rovinami, ktoré predstavujú reálno-fantastické podoby rôznych, často krutých podôb emigrantských osudov. Čas tejto próze spred takmer tridsiatich rokov nič neubral na rozprávačskej sugescii a príbehovej atraktívnosti.
Anton Baláž
