Recenzia
03.08.2010

Dar Ašera Leva - Chaim Potok

Chaim Potok

Dar Ašera Leva

Bratislava, Artforum 2010. Preklad Alena Redlingerová

Americký židovský spisovateľ, filozof a rabín Chaim Potok (1929—2002) sa roku 1990 vrátil po osemnástich rokoch k osudom svojho umelca z knihy Volám sa Ašer Lev (v slovenskom preklade vyšla roku 2009), aby stvárnil jeho ľudský a umelecký zápas v románe Dar Ašera Leva.

Ašera stretávame ako 45-ročného svetoznámeho maliara vo Francúzsku počas tvorivej krízy. Kritika jeho poslednú výstavu znosila pod čiernu zem a on sám hľadá umelecký výraz, ale aj odpoveď na otázky o mieste umenia a umelca v meniacom sa svete. Vyhostený z brooklynského chasidského prostredia si založil rodinu a zázemie mu tvorí manželka s dcérou a synom. Vzdialenosť od domova a zriedkavé stretnutie s rodičmi a strýkom nijako neovplyvnili jeho vieru a dodržiavanie zákonov Tóry, ani neoslabili silné citové väzby k príbuzným a múdremu rabínovi. Chápal, že obrazom Ukrižovania, v ktorom sa vyplavili jeho vybičované emócie, ich ranil, nezmieril sa však s ich nepochopením.

Návrat domov po dvadsiatich rokov na pohreb milovaného strýka Jicchaka, ktorý jediný podporoval jeho talent, je pre senzitívneho maliara otvorením starej rany. V spomienkach a videniach sa k nemu vracajú postavy z minulosti aj záhrobia a v podvedomí cíti skryté ohrozenie. Stretnutie so staručkým rabínom jeho obavy umocňuje. Za svoj dar talentu má dať spoločenstvu svoj dar. Nevyslovená zahmlená požiadavka ho desí a prenasleduje ako jeho manželku dva vojnové roky prežité v zapečatenom byte bez svetla a život bez rodičov. Na požiadavku, aby zostal doma dlhšie, reaguje: ,,Prišiel som na pohreb strýkovi, nie na svoj.”

Kauzu dedičstva po strýkovi, ktorý mu odkázal nesmierne cennú zbierku obrazov, využíva Potok na zobrazenie rozporu v uzavretom a obmedzenom svete nielen Chasidov, ale vnímania pravidiel morálky a hodnôt všeobecne. Ašer, vyvrheľ, prijíma dedičstvo darované s láskou, napĺňa poslednú vôľu svojho strýka, kým Jicchakovi najbližšší nechcú závet akceptovať, hoci pre nich majú vzácne obrazy len materiálnu cenu. Predali by ich a peniaze investovali do siete klenotníctiev. Bratranec, vzorný Chasid, neovládne svoju chamtivosť a priamo v synagóge vyvolá konflikt.

Ašera teší prítomnosť matky a otca, ale cíti aj nevraživosť až nenávisť uzavretej komunity neschopnej akceptovať iné videnie sveta a iný názor. Nie je si vedomý porušenia desatora, lebo to podľa neho zakazuje len obrazy uctievať, nie maľovať. On však teraz maľovať nedokáže. Je spútaný, musí odísť.

Inak to vidí jeho manželka. Zžíva sa ľahko s prostredím a netúži po návrate do Francúzska, kde ju prenasledujú detské nočné mory a desivé spomienky. V svokrovcoch nachádza náhradu za svojich rodičov, ktorých jej vzala vojna a vlastne si ich nepamätá. Rodičia nástoja, aby im doprial čas pobudnúť s vnúčatami, a rabín opakuje svoju do hádanky zahmlenú, ale pritom pre Ašera veľmi jasnú prosbu. Neodolá citovému nátlaku a odlieta sám do Paríža, aby sa nakrátko vrátil a svojmu spoločenstvu dal ten najcennejší dar, syna. Jeho obeta bola odmenená návratom tvorivého rozletu. Sám v ošiali tvorby si kladie otázku:,,Vedel rebe, že teraz chcem, potrebujem byť sám? Že sa rozhodnem nielen pre záujmy ladovských, ale aj pre svoje? Rátal azda s bezmocnou sebeckosťou umelcovej duše…?“

Chaim Potok vystaval vynikajúci silný príbeh a vyrozprával ho svojím typickým jednoduchým, no pôsobivým štýlom. Cez jeho kontúry presvitá kritika americkej spoločnosti a jej politiky, konzumného štýlu a americkej predstavy úspechu v kontraste s tradičnými, najmä rodinnými hodnotami chasidských spoločenstiev. Ani tie však neprezentuje ako ideálne, vidí do ich uzavretosti pred ostatným svetom, vníma ich nekritickosť a obmedzenosť, ale aj túžbu po politickom vplyve. Chcú žiť s vymoženosťami modernej doby po starom. Nastupujúca vzdelaná generácia však chápe, že Ašer Lev ich preslávil a svet gójov nie je ohrozením, je len iný, je alternatívou, pred ktorou sa netreba hermeticky uzatvárať. Otvorí dvere do sveta budúci rabín, Ašerov syn?

Vydavateľstvo Artforum vydalo okrem kníh Volám sa Ašer Lev, Dar Ašera Leva aj Potokove prózy Polnoc starých mužov. Všetky tri sú v jednotnom elegantnom dizajne Erika Jakuba a Martina Grochovcov a vybavené slovníčkom výrazov z aškenázskej hebrejčiny použitých v texte.

Margita Bíziková