Recenzia
Petra Rusňáková
10.08.2015

Davidov odkaz – Iva Vranská Rojková

O chorobách a bolesti, či už fyzickej, alebo psychickej, sa rozhodne nehovorí ľahko. Niekedy však pomôže zveriť sa stránkam knihy... Novinárka Iva Vranská Rojková sa dlhodobo usiluje zvýšiť informovanosť verejnosti o nástrahách očkovania, založila aj občiansku Iniciatívu pre uvedomenie si rizík očkovania. Svoje skúsenosti zo spolupráce s lekármi i  rodičmi detských pacientov pretavila do viacerých publikácií, napríklad Vakcína alebo Nedovoľ, aby mi ublížili! (2009), Krídluška v krajine tŕňov (2013) a aktuálne ich spracovala v skutočnom príbehu Davidov odkaz (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2014).

Nosnou témou knihy je boj malého chlapca s ťažkou chorobou. Autorka ju koncipovala ako denník, v ktorom striedavo necháva priestor výpovediam oboch rodičov, Silvie a Jána. Takto, cez najintímnejšie spovede priamych účastníkov, kniha nadobúda veľmi silný emotívny rozmer. Vranská Rojková sa dotkla tiež mnohých spoločenských problémov. Vykresľuje kolotoč lekárskych vyšetrení, fatálnych rozhodnutí pod nátlakom času, okolností i rutiny či ignorantstva. Dejová i citová línia napredujú bez možnosti zastaviť sa a nadýchnuť, rovnako rýchlo a neúprosne ako zákerná choroba, ktorá zrazu zasiahla do života rodiny.

Malý David je ako každé iné trojročné dieťa. Hravý, veselý, živý chlapec, žasnúci nad každým objavom. Až dovtedy, kým mu otec nenájde za ľavým kolienkom hrčku. Od tohto okamihu sa začínajú preteky so smrťou. Rodičia a dieťa sú nemilosrdne hodení do rúk lekárov a systému slovenského zdravotníctva. Hlavne výpoveď Silvie je v tomto ohľade veľmi konkrétnou obžalobou. Podmienky na oddelení detskej onkológie sú stresujúce aj kvôli postojom a konaniu tých, ktorí by mali pomáhať. Po prvom šoku, v  neustálej vnútornej bolesti a  v  boji o synovu záchranu, je záťažovému testu vystavený Silviin a Jánov hodnotový systém: „Žijeme v kolotoči života, často v nepodstatných veciach. Nepripravení poznať pravdu o nás, druhých, o živote, o najdôležitejších veciach človeka.“ Kniha autenticky zachytáva postoje muža a ženy vo vypätej situácii. Obaja svojím spôsobom vnímajú situáciu a prechádzajú premenou. Vyznania, ktoré si nikdy nepovedali, obnažujú ich vnútro v celej ľudskej kráse i biede. Z výpovedí cítiť nesmiernu lásku k synovi, ich obdiv k jeho hrdinskému boju s chorobou. Nevzdávajú sa, majú silnú vôľu zvíťaziť a na záchranu syna vynakladajú enormné úsilie. Príbeh však nemá šťastný koniec...

Silvia a Ján aj po synovej smrti trvajú na odpovediach na svoje prečo. Po celý čas liečby tušili, že diagnóza nebola určená správne. Pokračujú v hľadaní a nachádzajú súvislosti, ktoré ich privedú k  záveru, že problémy ich syna sa začali dávno predtým, ako mu objavili prvú hrčku. Postupy lekárov a celý systém zdravotníctva považujú za príčinu synovho utrpenia a  smrti. Kniha nenechá nikoho ľahostajným, nech sa už čitatelia priklonia na stranu rodičov alebo lekárov a oficiálnych metód liečby.