Recenzia
20.07.2006

Dcéra čarodejníc - Dorota Terakowska - Potkaniar Príbeh

Potkaniar Príbeh

Potkaniar Príbeh

Dorota Terakowska

Dcéra čarodejníc

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006

Preklad Hilda Holinová

Dorota Terakowska  (1938 – 2004) patrila a patrí v Poľsku k najpopulárnejším autorom žánra fantasy a literatúry pre deti. Beletriou sa začala zapodievať až začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia, keď po podpise dokumentu Solidarity nemohla pracovať ako žurnalistka. K jej obľúbeným autorom patria Proust, Kafka, Conrad, Bulgakov a Faulkner, z maliarov Goya a Bosch. Napísala a vydala desať kníh beletrie. Dcéra čarodejníc sa dostala na Čestnú listinu Hansa Christiana Andersena a v Poľsku získala ocenenie Kniha roka 1992. Rozprávanie o dievčine, o tom ako vyrastá a dospieva, o jej ceste za Poslaním je svojráznou rozprávkou a zároveň výchovným románom. ,,...pokiaľ dieťaťu siahala pamäť – ešte nespoľahlivá a nevycvičená – odjakživa bolo iba ono a Starena.“ (s. 5).

Nevieme, kde, ako, prečo sme vsotení do autorkinho sveta, ocitneme sa uprostred deja, ale nezavalení prúdom informácií. Tento text si zachováva dnes vzácnu vlastnosť – hanblivosť. Prechádza sa pred nami cudne zahalený za zvukov flauty Potkaniara, ktoré vábia na cestu.

Hoci ide o literatúru pre deti, text je kultivovaný, písaný bohatým jazykom. Jednoduché, no pôsobivé obrazy k nám prichádzajú nebadane, klíčia priamo z reálií prostredia, ktoré je potom skrz-naskrz prerastené zázračnosťou, či presnejšie zázračnosť je prerastená dotykmi dôverne známych vecí. Nie magický realizmus, ale reálna magickosť, ktorá vám priľahne až na kožu.

Nenásilne vyrozprávaný príbeh nastavuje postavy nielen zvonka. Nenásilne sa prelieva do posolstva a nehanbí sa, v tradícii ľudových rozprávok, za morálne ponaučenie o Pýche a Pokore.

Nenáhlivo, s úctou vyrozprávaný nás učí, no nepoúča úcte ku Kráse, Dobru a Tradícii.

Terakowská nám ponúka fantasy bez stopy detského slangu a modernizácie. Skúsená autorka, držiteľka viacerých ocenení za tvorbu literatúry pre deti, sa nebojí vzdialeností času a reálií. Vie, že to, čo nemôžeme poznať, dokážeme precítiť. Naopak to však nie je možné.

Sprievodcov na ceste kráľovstvom intuície v Terakowskej knižke je mnoho. Metafory a personifikácie v hutných skratkách nahrádzajú mnohoslovné opisy fantasy ság.  Práve preto je ňou vytvorený časopriestor i bez bizarných oblúd omnoho čarovnejší. Zľahka sa dotýka vecí, ktoré sú ľuďom spoločné, aby zahrala na harfu pradávnych predstáv a zaviedla nás tam, kam sme chceli ísť ešte ako deti . Do krajiny Oz za Potkaniarom zvaným Príbeh.

Miloš Ferko