Sam Spade, legendárny charakter znázornený Humphrey Bogartom vo filme Maltézsky sokol v jeho druhej verzii z roku 1941 je jedna z najvplyvnejších postáv umenia, hoci v našich končinách si to až tak neuvedomujeme. Okrem toho, že predstavuje modelového detektíva žánru noir, dal svetu prototyp silného mužského hrdinu – samotára, cynika, alkoholika. Výraznú slovenskú variáciu na túto postavu tu (zatiaľ) nemáme. Okrem iného koluje legenda, že sa stal inšpiráciou pre Sapkowského Zaklínača. Neviem, či je to pravda, ale Andrzej Sapkowski je vraj fanúšikom dobrej detektívky.
Martin Hatala je fanúšikom oboch – i drsnej detektívky i fantastiky. Tak sa rozhodol jednoducho skĺbiť tieto dva žánre dokopy. V zahraničí bežná prax, u nás pomerne svieži „experiment“. Výsledná kniha Whiskey, krv a striebro vyšla v máji vo vydavateľstve Artis Omnis.
Ide o zbierku piatich poviedok, ktoré spája postava Christophera Orcharda. Je to skrachovaná existencia vyskytujúca sa v Los Angels 30. rokov. Orchard si privyrába ako nájomný lovec príšer, akurát namiesto mečov má revolver so striebornými guľkami. Koncept je teda jasný; Orcharda si ako detektíva niekto najme, on pozbiera stopy a konfrontuje sa s nadprirodzenom.
Inšpirácia Zaklínačom, noirovým žánrom a drsnou školou je jasná. Keby náhodou nebola, Hatala nám to cez intertextuálne odkazy zakomponované priamo v texte pripomenie. Sapkowski, Lovecraft, Hovard, Tolkien, Chandler, Hammett, Chesterton a iní defilujú v Hatalovej knihe. Nenásilne, našťastie. Čo poteší hlavne fanúšikov týchto žánrov.
Hatala sa snaží, vie písať. Teda – chce vedieť písať. Je to vidieť na štýle, hrá sa so slovami, s metaforami a nemá čitateľa za hlupáka. Horšie je to už na úrovni práce s postavami a príbehom.
Dve z poviedok pôsobia rutinne, nevybočujú zo žánru, z celkového počtu až tri končia neuspokojivo. V snahe dodržať archetypálny charakter Orcharda Hatala svoje postavy tlačí do situácií, ktoré pôsobia prinajlepšom neprirodzene, prinajhoršom nelogicky. A zvyčajne sa mu to stáva v závere príbehov.
Orchard je síce neoriginálna postava, ale zato s potenciálom. To isté sa dá povedať o Hatalovom svete. Druhá svetová vojna je za dverami, hollywoodska pozlátka to nevníma a kdesi v podsvetí drieme niečo horšie a nadprirodzené. Hatala to skôr tuší než vie, ale vytvoril čosi, čo môže byť v rámci domácej tvorby ikonické. Len musí svoje príbehy ešte doladiť. Najjednoduchšie by bolo Orcharda postaviť do situácií, ktoré sú preňho neprirodzené (mimo mesta, proti bežnému kriminálnikovi a pod.), alebo mu dať poriadneho sidekicka. Geralt má Marigolda, Orchard by mohol tiež niekoho mať.
Hatala sa k tomu priblížil. Poviedka Jednoduché kúzla je najlepší kúsok zbierky, a to nie preto, že sa odohráva v Československu, ale pre naplnenie vyššie uvedených atribútov. Orchard je mimo svojho živlu a dostal slušného sidekicka, ktorý nie je jeho klonom, ale doplnkom.
Whiskey, krv a striebro je napriek povedanému dobré čítanie. Zápletky sú zaujímavé, autor dokáže vykresať atmosféru a text nepôsobí rušivo. Hatala je kreatívny, píše vyzreto a pôsobí (v domácich vodách) sviežo. Ušlo mu však zopár „falošných tónov“, ktoré môžu narušiť celú symfóniu. Ostáva mu dúfať, že neznejú tak hlasno, aby odplašili čitateľov – a čitateľom ostáva dúfať, že ďalšie Orchardove dobrodružstvá budú už bez nich.
Juraj Búry
