Dejiny etického myslenia v Európe a USA

Dejiny etického myslenia v Európe a USA, Bratislava, Kalligram 2008, Editorka Anna Remišová

  Zvládnutie akejkoľvek vedeckej disciplíny nie je kompletné bez solídnej znalosti jej histórie, hlavných prúdov, problémov, ktoré sa v danej disciplíne tematizovali, a aj spôsobov, akými sa k nim pristupovalo a ako sa riešili. Netreba azda zdôrazňovať, že zostaviť prehľadnú, relatívne komplexnú publikáciu, ktorá by prinášala zmapovanie dejín akejkoľvek disciplíny, je náročná práca, ktorú môže zvládnuť iba širší kolektív. Na takúto úlohu sa podujala editorka Anna Remišová, naša popredná etička, ktorá sústredila početný autorský tím (tri desiatky autorov a autoriek) a iniciovala veľkoryso komponovanú učebnicu dejín etického myslenia v európskom a americkom priestore od antiky až po súčasnosť.

  Pri takomto rozsiahlom projekte môžu vznikať viaceré problémy. Základná požiadavka, ktorou sa im dá predísť, je dodržanie jednotnej štruktúry kapitol: stručný životopis konkrétneho filozofa, jeho dielo, výklad etického učenia a význam, aký v dejinách etiky či celej filozofie zohrala tá-ktorá osobnosť. V knihe by sa mala zachovávať rozsahová primeranosť jednotlivých štruktúrnych prvkov v texte, a v ideálnom prípade by mali byť podobné metóda výkladu i štýl textu, resp. nemali by byť v nich veľké rozdiely, ktoré by mohli rušivo pôsobiť na čitateľov, napríklad dojmom asymetrie (sčasti sa to stalo v prípade štruktúry a rozsahu textov na jednej strane o Kantovi, na druhej o Hegelovi, Marxovi či Kierkegaardovi). Ďalším princípom (tento sa vcelku podarilo zachovať v komplexe celej publikácie), je situovanie konkrétneho filozofa do historického a sociokultúrneho  kontextu, takže prepojenie etického učenia so spoločenským pozadím neostáva neviditeľné (ani nereflektované). V podobne široko koncipovaných publikáciách zachytávajúcich v rozsiahlych časových intervaloch veľký počet prúdov a osobností, sa ponúka niekoľko možností postupu (usporiadania textov): tento sa riadi buď chronológiou, buď osobnosťami (prúdmi), alebo problémovými okruhmi (niekedy sa používa ešte radenie podľa národnej či regionálnej príslušnosti). V Dejinách etického myslenia sa editorka, myslím, správne rozhodla pre chronológiu ako základný princíp, ktorý sa však do istej miery kombinuje a kríži s radením textov podľa prúdov a osobností, ako aj podľa problémových okruhov: vedie to k čiastočnému rozštiepeniu výkladu, niektorí filozofi sú rozoberaní v dvoch kapitolách, ako v prípade Charlesa Taylora, čo ale možno akceptovať, pretože na filozofa sa v každej z nich nazerá cez rôzne aspekty. V záverečnej časti napokon pribúda princíp geografickej (regionálnej) a národnej príslušnosti. Editorka do knihy totiž zaradila, čo je sympatické, aj prehľad o vývoji etického myslenia  v stredoeurópskom regióne 20. storočia, takže čitatelia môžu získať informácie o významných postavách v českom, slovenskom, poľskom a maďarskom regióne. (Za úvahu by možno stálo v prípade reedície rozčleniť publikáciu na dve časti a venovať 20. storočiu samostatnú časť). Istú asymetriu možno nachádzať v hĺbke pohľadu na jednotlivé smery a osobnosti, v niektorých prípadoch ostávajú autori skôr pri deskripcii, inde sa darí  analytickejší výklad diela a problémov.

  V rozsahovo limitovanej recenzii (skôr ide o stručne zhrnujúcu informáciu) sa nemožno podrobnejšie venovať jednotlivým kapitolám, preto som sa zamerala najmä na sledovanie metodických postupov uplatnených v koncipovaní publikácie. Isteže, vždy je ľahšie upozorňovať na to, čo v publikáciách chýba a čo by podľa recenzentov v nich malo byť, ako na to, čo je v nich obsiahnuté. Aj keď nepokladám takýto postoj za celkom korektný, predsa len poznamenám, že by som privítala, ak by sa v knihe (s ohľadom na nie zriedkavo zamlčiavané intelektuálne výkony žien-filozofiek) viac pozornosti venovalo napríklad etickým názorom Harriet Taylorovej, Simone de Beauvoirovej, Edity Steinovej, Simone Weilovej, Carol Gilliganovej, Marty Nussbaumovej, Iris Murdochovej, Herty Nagl-Docekalovej (okrem Gilliganovej sú tieto filozofky len stručne spomenuté alebo ani nie). Zo súčasných prúdov vypadla celkom feministická etika (dnes už na akademickej pôde v západnej Európe a v USA plne etablovaná), a nazdávam sa, že samostatnú kapitolu mohli tvoriť rôzne aplikované etiky. Uznávam však, že tak by kniha nadobudla ešte väčší, z praktického používateľského hľadiska až neúnosný rozsah. Pozitívom je menný a vecný register, ktorý uľahčuje orientáciu v publikácii. Napriek čiastkovým pripomienkam sa nazdávam, že Dejiny etického myslenia ako v našom prostredí prvý (vážny, a aj odvážny) pokus o súhrnné predstavenie etiky v priereze dejín, predstavujú edičný počin, ktorý si vyžadoval veľa intelektuálneho a organizátorského nasadenia a ako taký ho možno s vďakou privítať a pozitívne oceniť.

Etela Farkašová