Recenzia
Terézia Ursínyová
11.03.2009

Dejiny hudby III. Barok - Ladislav Kačic - Milovníkom barokovej hudby

Milovníkom barokovej hudby

Milovníkom barokovej hudby

Ladislav Kačic: Dejiny hudby III. Barok. Bratislava, Ikar 2008

Edičný rad vydavateľstva Ikar - Dejiny hudby – má (vďaka iniciatíve odbornej editorky a autorky prvých publikácií Nade Hrčkovej) spracované štýlové obdobie európskeho stredoveku, renesancie a európskej hudby Východu i Západu v 20. storočí. Na klasicizmus a romantizmus v hudbe sa v knižnej podobe a od slovenských muzikológov ešte len čaká. Napokon, ide o viacročný náročný projekt. Barokové obdobie je však už spracované vďaka autorovi Mgr. Art. Ladislavovi Kačicovi, PhD., poprednému slovenskému hudobnému historikovi, vedeckému pracovníkovi SAV, ktorý sa dlhé roky špecializuje na výskum domácej hudby 17. a 18. storočia. Takmer 390 - stranová publikácia prichádza na pomoc najmä budúcim profesionálnym hudobníkom – konzervatoristom či poslucháčom hudobnej vedy a teórie, ale aj milovníkom vážnej hudby. Staršie ročníky adeptov muzikológie boli pri štúdiu odkázané na zahraničné (najmä nemecké a anglické) pramene, prípadne dostupné skriptá. Až v roku 1984 vydal OPUS v rámci novovytvorenej edície Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku prvý zväzok od PhDr. Richarda Rybariča, venovavaný stredoveku, renesancii a baroku na Slovensku. Bolo to priekopnícke dielo. O dva roky neskôr vydal OPUS preklad objemnej, v moderných hudobných dejinách základnej publikácie popredného amerického muzikológa Manfreda F. Bukofzera: Hudba v období baroka (Od Monteverdiho po Bacha). Od napísania a prvého (amerického) vydania tejto knihy v roku 1947 prešla hudobná historiografia istým názorovým vývojom, ktorý odzrkadľuje aj publikácia Ladislava Kačica. Autor čerpá z hlbokého poznania a nadhľadu nad pramenným materiálom. Obrovská viacjazyčná literatúra, ktorú uvádza v závere, je hudobne všeobecná, pojmová, ale aj špecificky národne orientovaná.

Autor postupne uvádza čitateľa do dejín baroka, do početných formovo-interpretačných pojmov a vývojových fáz, do štýlových zvláštností i ich súvisu s celkovým kontextom doby (tomu slúži aj prehľadná časová tabuľka). Prínosné na „barokovom“ zväzku dejín hudby je aj jasné členenie tematiky, vysvetľovanie hudobných názvov, často viacstranové ukážky z partitúr majstrov a početný obrazový materiál, ale najmä pútavosť podania - bez krasorečnenia, zato vždy s novými informáciami, vrátane vybrúseného, čistého, logického jazyka.

  Ku knihe je pripojené CD. Nie sú na ňom notoricky známe diela a autori (tie si dnes možno zaobstarať v mnohorakých interpretáciách), ale skôr kratšie hudobné formy a ich autori v ojedinelom štýlovom podaní hudobníkov-špecialistov.

  Dejiny hudby III. – Barok sú výsledkom mnohoročnej práce znalca, bádateľa, ale aj fakty syntetituzujúceho hudobného historika Ladislava Kačica. S touto publikáciou sa s hrdosťou môžeme prezentovať v európskej muzikologickej obci.

Terézia Ursínyiová