Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2010
Vo vydavateľstve Ikar vyšiel už piaty diel zo série kníh o dejinách hudby. Editorka a kolektív autorov ho venovali hudbe 19. storočia, ktorá sa kryje s obdobím romantizmu. Napriek tomu, že ide o kolektív slovenských i zahraničných autorov z generácie ostrieľaných odborníkov medzinárodnej povesti (M. Tomaszewski, H. Loos, W. Dömling, C. Floros, H. Jung, I. Poledňák, F. Klinda, N. Hrčková) i z príslušníkov mladšej hudobnovednej generácie (R. Kolář, T. Horkay, N. Adamov, J. Kopecký, V. Zvara), publikácia neosloví len úzku skupinu odborníkov, ale aj širšie kultivované publikum. Z tohto hľadiska je práve 19. storočie veľmi vhodným obdobím, keďže na rozdiel od hudby baroka a hudby 20. storočia hudba romantizmu (i vrcholného klasicizmu) má medzi milovníkmi hudby najširšiu základňu.
Publikácia je rozdelená do troch častí. Prvá s názvom Hudba všeobecne charakterizuje hudbu 19. storočia na pozadí spoločenského vývoja. Z troch štúdií tejto časti dve napísala editorka. Kým Dejiny (udalosti) – krajiny – hudba majú skôr faktografický charakter, v štúdii Doba – romantici – „romantizmy“ hlbšie osvetľuje viaceré problémy vývoja hudby daného obdobia. Spolu s úvodnou Dömlingovou štúdiou je vhodným a komplexným vstupom do problematiky. Druhá časť sa skladá z desiatich monografických štúdií venovaných veľkým osobnostiam v nemecko-francúzskej jazykovej oblasti (Schubert, Schumann, Berlioz, Wagner, Bruckner, Brahms, Mahler, Strauss), kam môžeme zaradiť aj Poliaka Chopina (od roku 1830 žil mimo vlasti) a uhorského (nie maďarského!) Nemca Liszta. Autori zachytili základné životné peripetie skladateľov, vývoj a charakteristiky ich tvorby, ako aj spôsob, akým bola prijímaná. Mimoriadne pôsobivo sú spracované najmä štúdie o Chopinovi (Tomaszewski) a Mahlerovi (Floros). Tretia časť publikácie s názvom „Hudby“ obsahuje 6 štúdií venovaných jednotlivým hudobným žánrom v sledovanom období (symfónia, pieseň, klavírna, husľová, organová a operná tvorba) a tri štúdie venované hudobnej kultúre Ruska, Čiech a „ujarmených“ národov (Škandinávia, Uhorsko, Poľsko). Kým niektoré, napr. o romantickej piesni (od Tomaszewského) sú spracované takmer vyčerpávajúco a metodologicky zvlášť zaujímavo, stať venovaná opere je priveľmi strohá, takže najlepšie analýzy operných diel nájdeme skôr vo Zvarových monografiách o Wagnerovi a Straussovi. Celková orientácia na nemeckú hudobnú estetiku daná aj zložením autorského tímu, vari spôsobila, že Čajkovského dvom veľkým operám sa v knihe venujú tri riadky.
Skvelým doplnkom kvalitných a pútavých textov sú fotografie predstavujúce „paralelné“ obrazové dejiny hudby 19. storočia a hudobné CD.
