Recenzia
Michaela Geisbacherová
31.05.2006

Dejiny hudby VI. - Hudba 20. storočia (1) - Naďa Hrčková - Orientácia vo svete súčasnej hudby

Naďa Hrčková

Orientácia vo svete súčasnej hudby

Naďa Hrčková: Dejiny hudby VI. – Hudba 20. storočia (1)

Bratislava, Ikar 2005

  V dejinách hudby je prechod medzi 19. a 20. storočím zlomový a výrazne sa líši od tých predchádzajúcich. Moderná hudba je od začiatku 20. storočia kvalitatívne iná, čo úzko súvisí nielen s novou dobou, ale aj s novou situáciou, v akej sa hudba ocitla. Vzťah hudby k poslucháčovi sa sproblematizoval, blízkosť a zrozumiteľnosť, ktorá bola pre vzájomný vzťah hudby a jej percipienta v minulosti samozrejmosťou (najmä v epoche klasicizmu a romantizmu), teraz absentuje. Nová hudba je hudba koncentrácie, úspornosti, vrcholného zhustenia do podstaty, hudba na pokraji zániku. Je neporovnateľná s obrovskými rozmermi a rozpínavou výrazovosťou diel neskorého romantizmu.

  Hans Mersmann, ktorý sa ako prvý v roku 1928 pokúsil charakterizovať modernú hudbu, tvrdí: Vôľa odhodiť minulosť nevyrástla z niečoho neduchovného, neelementárneho, ale pramenila v samotnej hudbe.“

  Autorka a editorka cyklu Dejiny hudby I. – VI. sa snaží v tomto prvom dieli o hudbe 20. storočia zachytiť to, čo je v nej v porovnaní s predchádzajúcimi epochami iné a nové. Tvrdí, že permanentné novátorstvo európskej hudby leží priamo v jej esteticko–informačnej podstate, pretože každé nové storočie a každá nová epocha prinášali vždy nejaké nóvum.

  Pôvodným zámerom autorky bolo napísať túto knihu ako spis o „dvoch hudbách“ – hudbe Západu a hudbe Východu. Skutočnosť, že celá západná historiografia ignoruje východoeurópsku hudbu, je aktuálnym problémom, ktorý vznikol ako dlhodobý dôsledok postupného vzniku „dvoch hudieb“.“ Takýto stav nastal „po druhej svetovej vojne, no najmä v 70. rokoch, po sovietskych inváziách a reštaurovaní komunistických režimov vo východnej Európe“.

  Otázku a zároveň výzvu, či zostanú dejiny na prahu 21. storočia len dejinami tzv. „hlavného prúdu“ západoeurópskej hudby, si síce zopár historikov uvedomilo a podniklo aj pokus preklenúť túto bariéru niekoľkými monografiami, ale zastúpenie autorov a kompozičných prínosov do hudby 20. storočia z Východu je len symbolické. Tento kritický stav si autorka plne uvedomuje, a ako sama tvrdí, má jej práca „takrečeno nesplniteľné ambície“.

  K prvému dielu dvojdielnych dejín hudby 20. storočia je pripojené aj hudobné CD s ukážkami zo známych a charakteristických hudobných diel, medzi ktorými figuruje napríklad Alexander Skrjabin, Claude Debussy, Béla Bartók, Anton Webern či Igor Stravinskij.

Michaela Geisbacherová