Vyhľadávanie
Sprievodca hudbou Východu
Naďa Hrčková: Dejiny hudby VI., Hudba 20. storočia (2), Bratislava, Ikar 2006
Autorka a editorka cyklu Dejiny hudby I. – VI. podáva v tomto zväzku svedectvo o „hudbe Východu“, ktorou označuje hudbu strednej a východnej Európy v druhej polovici 20. storočia. Dichotómia dvoch hudieb (západnej a východnej) sa postupne vytvárala s ideologickým a politicko-vojenským rozdelením Európy po 2. svetovej vojne.
Autorka začína knihu historickým pozadím vzniku „hudby Východu“, a to najskôr vplyvom Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie na hudobné prostredie v sovietskom Rusku a Sovietskom zväze. Na ilustráciu ponúka portrét Dmitrija Šostakovičova a jeho celoživotnú dilemu medzi hudbou, ktorá by slúžila revolučnej politike sovietov, ale zároveň sa nevzdala revolúcie hudobných výrazových prostriedkov. Osudy Šostakoviča sleduje aj v období vzniku socialistického realizmu v 30. rokoch. Jeho imperatívom bolo prezentovať socialistickú realitu ako bezkonfliktnú a za každých okolností radostnú; tento prístup potom vyše polstoročia dominuje v sovietskej kultúre a po druhej svetovej vojne aj v kultúre krajín dnes už bývalého sovietskeho bloku.
V 60. rokoch sa začína v Sovietskom zväze rozvíjať tzv. nová hudba reprezentovaná Edisonom Denisovom, Andrejom Volkonským, Alfredom Achnittkem a i. Predstavuje radikálne nové umelecké myslenie, estetiku, štýl a techniku, čo však nie vždy vyhovuje predstavám vládnucej ideológie. V druhej polovici 80. rokov, v období perestrojky a glasnosti, vzrastá popularita v minulosti oficiálnou kultúrnou politikou zavrhovaných skladateľov-nonkonformistov, ako napr. Galiny Ustvoľskej, Alexandra Knajfeľa, Leonida Grabovského a Faradža Karajeva.
Poľskú vetvu hudby Východu v knihe stelesňuje tradícia slobody v osudoch a dielach Witolda Lutosławskeho, Krzysztofa Pendereckeho, Henryka Mikolaja Góreckeho a i.
Mimoriadnu pozornosť venuje autorka jednej z najvýznamnejších postáv európskej hudobnej kultúry druhej polovice 20. storočia – György Ligetimu. Rozhodujúci je nielen význam Ligetiho pre rozvoj hudby a originalita jeho myšlienok, ale aj osobné priateľstvo a úcta k tejto skladateľskej osobnosti svetového významu, ktorá dlhodobo podporovala úsilie svojich kolegov vo východnom bloku.
Záver knihy patrí situácii v geografickom priestore Česko-Slovenska, a to od jeho vzniku cez generáciu 60. rokov, osudy slovenskej hudby v 70. rokoch až po súčasnosť. Zastupujú ju predovšetkým profily Aloisa Piňosa, Jana Klusáka, Mareka Kopelenta v Čechách a Tadeáša Salvu, Ilju Zeljenku, Petra Kolmana, Ladislava Kupkoviča, Juraja Beneša a Vladimíra Bokesa na Slovensku. V tejto časti nájdeme aj autorkin pokus o periodizáciu vývoja hudobnej kultúry na Slovensku.
Práca N. Hrčkovej je zasväteným a fundovaným sprievodcom hudbou Východu. Osobnou odbornou výpoveďou v tom pravom zmysle, s výraznými hodnotiacimi postojmi a zaujatosťou. Akcentuje hlavné javy, tematické okruhy a hodnoty (étos avantgardy, „hudba v hudbe“, polyštýlovosť, nová „duchovnosť“, kresťansko-eticky zamerané diela od 70. rokov, sloboda tvorby, úcta k pravde, návrat k arché). Prináša vybrané portréty autorov rozličným spôsobom perzekvovaných a ignorovaných pre umelecké presvedčenie, pri ktorom však vytrvali a oslovili ním aj medzinárodnú verejnosť. Ich výber je daný, ako autorka sama priznáva, aj jej osobnými skúsenosťami a rezonanciou ich tvorby na Slovensku.
Rada by som vyzdvihla pozoruhodné grafické a výtvarné stvárnenie knihy. Ukážky na pripojenom CD umožňujú čitateľovi nadýchnuť sa jedinečnej atmosféry tejto hudby.
Michaela Geisbacherová
