Vyhľadávanie
V roku 2014 oslávila Spoločnosť Ježišova dvojsté výročie svojho obnovenia po nútenej 41-ročnej prestávke svojej činnosti, ktorá nastala v rokoch 1773 – 1814. To samo osebe ju robí jednou z najpozoruhodnejších reholí v dejinách Cirkvi. Ďalšie zaujímavosti sa týkajú zakladateľa Societas Jesu Ignáca z Loyoly, účinkovania v misiách, v školstve, a kniha zachytáva i dnešok, keď rehoľa nadobudla globálny dosah, pričom jeden z jej členov sa stal, dokonca prvý raz v dejinách, pápežom (pápež František). O jezuitoch nájdeme nespočetné zmienky v krásnej literatúre, kde väčšinou nebývajú kladnými hrdinami, ale tí sčítanejší vedia aj to, že pôsobili nielen na európskych panovníckych dvoroch, ale napríklad vytvorili aj prvú mapu Čínskeho cisárstva a ich dávne listy z misií sú dodnes dôležitým zdrojom informácií pre viaceré humanitné i prírodovedné odbory.
Akí teda vlastne boli a sú jezuiti? Zrozumiteľnú, stručnú, ale zároveň obsažnú a prehľadnú odpoveď jedného z nich Johna W. O´Malleyho SJ možno nájsť v knihe Dejiny jezuitov: Od Ignáca po Františka (Dobrá kniha 2014, preklad Nina Janíková). Publikácia reaguje zanietene, chronologicky a s využitím prameňov na rôzne mýty i nepravdy, ktoré o jezuitoch existujú od ich založenia ako úplne nového typu mužskej rehole až dodnes. V čase svojho vzniku (1540) i neskôr klala oči ich modernosť či prispôsobivosť svetu, keďže nemali napr. predpísaný rehoľný odev ani povinné modlitby, iba trúfalý názov. Ich spoločenstvo však v Cirkvi disponovalo najvzdelanejším klérom, ktorý neskôr významne hýbal cirkevným životom. Služba v misiách a kvalitné vzdelanie rozširovali vplyv rehole geograficky aj politicky, čo bolo často tŕňom v oku mnohým neprajníkom, ktorí nebrali do úvahy úžitok, aký poskytovali jednotliví členovia svojou službou pre spásu duší či zavádzaním nových pedagogických metód vo všeobecne (teda aj protestantmi) uznávanom jezuitskom školstve. (Viete, čo majú spoločné Descartes, Diderot a Voltaire? Boli absolventmi jezuitských škôl.)
Autor sleduje a vysvetľuje vzostupy a pády svojho spoločenstva, stručne načrtáva najdôležitejšie záležitosti ich vnútornej organizácie (napr. spory s pápežmi), vonkajšie účinkovanie, spomína jezuitských svätcov v ďalekých krajinách, ale aj dodnes veľmi obdivované jezuitské redukcie – spoločenstvá na území Južnej Ameriky, kde sa podarilo zaviesť niečo ako socializmus, kým neboli rozvrátené cudzou chamtivosťou. Dnes väčšina jezuitov nepochádza z Európy, zato však úspešne riadia misijné projekty (podpora utečencov, sociálna pomoc). A to všetko na väčšiu slávu Božiu a pod heslom „Svet je náš dom“. Kniha Dejiny jezuitov... je priam dobrodružným príbehom Spoločnosti Ježišovej, ktorý strhne a zároveň rozšíri naše poznanie.
