Vyhľadávanie
Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica.
Na základe poverenia predstaviteľov mesta napísal v rokoch 1896 – 1922 Emil Jurkovič
Banská Bystrica, Pribicer 2005
Banská Bystrica si sotva mohla lepšie a dôstojnejšie pripomenúť 750. výročie udelenia svojich mestských privilégií než vydaním nevšednej knihy Dejiny kráľovského mesta Banskej Bystrice z pera menej známeho, ale celkom výnimočného historika Emila Jurkoviča. Určite aj iné mestá by boli rady, keby mali takéhoto Emila Jurkoviča, ale vždy by to bola len nevyhnutná, a nie dostatočná podmienka. Aby sa mesto dnes mohlo pýšiť takýmto skvostom (lebo toto vydanie obsahom i graficky skutočným skvostom je), bolo nevyhnutné, aby sa našiel dostatočný počet konšelov (vtedy pred 100 rokmi i dnes), ktorí pochopili, o čo tu ide a schválili v rozpočte potrebné (v tomto prípade určite nemalé) finančné prostriedky.
Impozantná kniha Dejiny kráľovského mesta Banskej Bystrice je doteraz najväčšou monografiou, ktorá plasticky mapuje dejiny Banskej Bystrice od začiatku až po rok 1900. Všetci tí, čo si ju prečítajú, určite lepšie pochopia banskobystričanov, prečo sú práve takí, akí sú. Kniha bola pôvodne napísaná po maďarsky, preto okrem grafických majstrov (o grafickú úpravu, väzbu a obálku sa postarali Daniel Víglaský-Danielson a Roman Hrádecký) potrebovala aj odborne a jazykovo zdatného prekladateľa (túto úlohu vynikajúco zvládol Imrich Nagy) a kompetentného upravovateľa (o to sa postaral Vladimír Patráš). Zodpovedným redaktorom bol Dušan Jurina a lektormi Marián Skladaný, ktorý napísal aj zasvätený historický úvod, Július Alberty a Karol Fremal.
Prekladateľ a upravovateľ stáli pred neľahkou úlohou, správne sa rozhodnúť, ako interpretovať rôzne vrstvy textu, akú stratégiu zvoliť pri sprístupňovaní staršieho textu súčasným čitateľom. Pre dnešného adresáta je iste dobré, že niektoré formulácie sa v porovnaní s originálom sprehľadnili a že príliš rozmerné a zložité súvetia sa neraz „prerobili“ na súbor niekoľkých jednoduchých viet, lebo tak to súčasnej slovenčine lepšie pristane. Za dobré riešenie treba pokladať aj to, že text sa pomocou viacerých gramatických fines zdynamizoval.
Osobitným problémom textov a prekladov tohto druhu ostáva však písanie vlastných mien, najmä zapisovania historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín. Je známe, že istým spôsobom sa tento problém rieši v kodifikačných príručkách, ale známe je aj to, že niektorí autori odmietajú postupovať v súlade s týmito inštrukciami a opierajú sa skôr o podoby, ktoré príslušné rody a osobnosti v príslušnom čase používali. V každom prípade prísť na ideálne riešenie nie je ľahké a aj prekladateľ a upravovateľ tu museli postupovať tvorivo, nemohli sa vždy opierať o hotové riešenia, čo sa im aj podarilo.
Kniha je nielen graficky pôsobivá, ale sa aj dobre číta, na čom má určite zásluhu najmä autor, no, samozrejme, aj prekladateľ a upravovateľ. Prácu celého tohto tímu oceníme najmä vtedy, ak si uvedomíme, že nejde o prevod tlačeného textu, ale prekladalo sa zo „surového“ rukopisu, ktorý pred zadaním do tlače neprezrel ani sám autor. Vieme, o koľko viac práce potom čaká prekladateľa a najmä redaktora.
Emil Jurkovič sa prejavil v celom svojom diele ako veľký znalec dejín Banskej Bystrice – napriek tomu, že bol rodákom zo Spiša. Slovenský preklad Jurkovičovho monumentálneho diela je bezpochyby, ako hovorí aj Marián Skladaný v úvode, splatením veľkého dlhu Banskej Bystrice voči svojmu najväčšiemu historikovi. Toto dielo sa zároveň zaraďuje medzi najkrajšie knihy roku 2005. Veď iný šat by si ani nezaslúžilo.
Slavomír Ondrejovič
