Recenzia
Eva Ťapajnová
25.01.2007

Dejiny slovenskej literatúry III - Viliam Marčok a kol. - Naša literatúra v 2. polovici 20. storočia

Naša literatúra v 2. polovici 20. storočia

Naša literatúra v 2. polovici 20. storočia

 

Viliam Marčok a kolektív: Dejiny slovenskej literatúry III,

Bratislava, Literárne informačné centrum 2006

 

     Dejiny slovenskej literatúry III, čiže dejiny súčasnej literatúry približne od roku 1945 až po koniec 20. storočia sú svojho druhu ojedinelým „osamelým bežcom“ literárnej histórie a vedy na Slovensku. Akiste nielen preto, ale aj preto vyšlo druhé, rozšírené a opravené vydanie.

     Knihu otvára príhovor zostavovateľa a autora Viliama Marčoka, akýsi argument, v ktorom ľudsky vysvetľuje, prečo je kniha „prvovýstupom“ a prečo si „nenamýšľa, že ponúka nejaký definitívny pohľad a vonkoncom nie nejakú „literárnohistorickú syntézu“. Tieto jeho slová treba chápať v kontexte absencie iného syntetizujúceho literárnohistorického diela o súčasnej literatúre. Navyše sa v tomto diele stretávame aj s takými málo prebádanými oblasťami literárneho výskumu, ako literatúra faktu, literatúra pre deti a mládež či fantasy literatúra.

     Prvá kapitola je sumarizujúca a spoločensko-historicky kontextualizujúca. Autor v nej v hrubších kontúrach opisuje jednotlivé obdobia literárneho života a vývinu, jeho zmeny, spoločenské a politické úskalia i zlepšenia. V závere pridáva stať o problematike periodizácie výskumu literatúry. Odmieta imanentistické, ale i marxistické, či spoločensky deterministické stanovisko periodizácie literárnych dejín. Ponúka viacrozmerný model, ktorý na Slovensku aplikovala okrem iných napr. N. Krausová. Podľa neho skúma literatúru ako na „svojzákonný fenomén“, ktorý sa nedá vtesnať „do schémy jednosmerových období“. Tak Marčokovi v čase od roku 1945 až po koniec 20. storočia v slovenskej literatúre vyvstane šesť základných období. Treba však upozorniť, ako to robí spoluautorka Z. Stanislavová v literatúre pre deti a mládež, že nie každý literárny žáner takejto periodizácii zodpovedá.

     Nasledujúce kapitoly podrobnejšie opisujú vývin jednotlivých žánrov v sledovanom čase: druhá kapitola sa venuje premenám poézie, tretia fabulárnej próze, štvrtá vzniku a premenám modernej fantastiky, piata dramatickej tvorbe, šiesta premenám nefabulárnej literatúry, siedma už spomínanej literatúre pre deti a mládež, ôsma, v porovnaní s prvým vydaním pridaná kapitola, literárnej vede a kritike, deviata exilovej a emigrantskej literatúre a posledná, desiata taktiež nová kapitola je vstupom do problematiky krajanskej literatúry. Hlavným editorom a autorom väčšiny kapitol je Viliam Marčok, na kapitole o modernej fantastike sa autorsky spolupodieľal O. Herec, Z. Stanislavová spolupracovala na kapitole o detskej a mládežníckej literatúre, J. Hvišč o exilovej a emigrantskej literatúre a M. Babiak zostavil kapitolu o literatúre krajanov. Knihu uzatvára register mien a výberový register diel.

Korektnosť historických informácií je vždy diskutabilná. Najmä ak ide o históriu blízku a mnohí jej súčasníci, s rôznymi prahmi tolerancie dobra a zla a inými hodnotovými orientáciami, stále žijú. Preto sa akiste objavujú tak hlasy protestu, ako aj hlasy chvály. Napokon, sme jednou z posledných postkomunistických krajín, ktorá dejiny literatúry z éry komunizmu vydáva. Aj po premlčanom čase by však aká-taká i konfliktná a ostrejšia diskusia bola na mieste. Marčokova práca je dobrým popudom pre starších, odborne zdatnejších, prípadne i pamätníkov a aktérov skúmaného obdobia, ale aj pre mladých a ideovo ani pamäťovo nezaťažených výskumníkov, aby vyvodili zaujímavé, rôznorodé, ba i protichodné teórie, klasifikácie a dali na miesto to, do čoho sa nikomu pomerne dlhý čas nechcelo. Napokon i sám autor priznáva, že písanie takéhoto textu predpokladá medzerovitosť a subjektívnosť, ktoré, dodajme, by bolo treba konfrontovať aj s inými názormi.

     Prácu Dejiny slovenskej literatúry III  treba obdivovať už len preto, že nazhromaždila nepreberné množstvo informácií a ešte stále nemá ani jedného partnera, či súpera, ktorý by ju na jej ceste najnovšími dejinami slovenskej literatúry sprevádzal. Nepochybne potrebná publikácia Viliama Marčoka a jeho kolektívu môže byť základom pre nespočetné množstvo študentských prác, ale zároveň i východiskovým bodom pre problémové, tematické či žánrové dejiny literatúry, ktoré by na partikulárnych javoch a faktoch vynikajúco sekundovali všeobecnému literárno-historickému kompendiu.

Eva Ťapajnová