Vyhľadávanie
Súhlas ako princíp
Dominik Tatarka: Démon súhlasu, Bratislava, Artforum 2009
„Výkrik prozření“, novela Démon súhlasu, vychádza spolu s „rozprávkovým“ pamfletom O vládcovi Figurovi, aby nám pripomenul, že ani o chvíľu aktuálne výročie novembrových udalostí si nemôže voľkať v alibizme zásadnej zmeny. Okolie Bartolomeja Boleráza, rozprávača Tatarkovej novely, ovládal všadeprítomný démon kolektívneho súhlasu s hocičím, čo bolo práve na programe dňa. Aj my sme častými svedkami obdobného postoja. Hlas jednotlivca, hlas komunistu, ktorý veriac ideálom rozpačito nazerá na ich realizáciu, je výkrikom do prázdna. Je to hlas spomienkový, zvuk, ktorý zaznieva minútu pred večným spánkom. Bartolomej, ktorého mozog sa rozlieva po dlážke havarovaného vrtuľníka, má aj minútu pred usnutím oči plné krásnych disonancií. Žiaľ, len spomienkových. Ani jednu zo svojich predstáv nedokázal totiž presadiť počas svojho života, verejne. Funkcionár Valizlosť Mataj má na Bartolomeja dosah ešte aj po smrti. Nielen svojím mozgom, ktorý sa ako kašovitá hmota dostáva do blízkosti Bartolomeja, ale najmä myšlienkami, ktorými Valizlosť nabúral jeho verejné aj súkromné myslenie. Bartolomej nevie byť podvojný, Valizlosť áno. Je učiteľom chameleónstva. Súhlasí v súkromí s tým, s čím by nikdy nemohol súhlasiť na verejnosti. Súhlasí na verejnosti s tým, s čím by zásadne nemohol súhlasiť v súkromí. Obklopený nadšenými pritakávačmi sa Valizlosť nechá unášať na vlne súhlasu. Nezáleží na tom, s čím sa súhlasí, dôležitý je manifestačný súhlas jednoliateho kolektívu. Bartolomej sa pokúša vzdorovať. Nahlas vypovie pravdu. Pravda Bartolomeja ale ostáva len jeho súkromnou pravdou. Názorom, na ktorý masa neberie ohľad. Aj keď s ním súhlasí. Súhlasí pod viechou, súhlasí v separé, v skrytých uličkách, v prítmí domu. Názor jednotlivca je v spoločnosti, ktorú Bartolomej obýva, neprípustným. V jednote je sila. Kto nejde s nami, ide proti nám. Individualita musí byť vylúčená, aby nebol oslabený kolektív. Bartolomejov vzdor je obdivuhodný. Jeho nazeranie marazmu totalitného režimu je výstrahou aj pre dnešok. Žiaľ, Tatarkov text nepripísal názorové kocúrkovo dobovému režimu, len jeho zneužívateľom, ľuďom. Čitateľ by mal urobiť, čo Bartolomej naznačil, ale nemal odvahu zrealizovať to.
Peter Mráz
