Vyhľadávanie
Nevyriešené odpovede na sedem otázok
Antoine Compagnon
Démon teórie (Literatúra a bežné myslenie)
Bratislava, Kalligram 2006
Preklad Jana Truhlářová
Francúzsky literárny vedec a pedagóg Antoine Compagnon touto publikáciou nadväzuje na svoje predchádzajúce diela, ktorým odborníci vyčítali neukončenosť a nedostatok literárnej teórie. Vychádza z názoru, že teória literatúry ako opisná disciplína je moderná, pretože predpokladá literárny výskum, ktorý vznikol v 19. storočí v romantizme. Má určitý vzťah k filozofii literatúry, je vetvou estetiky, ktorá sa zamýšľa nad povahou a funkciou umenia a nad definíciou krásy a hodnoty. Jej predmetom je diskurz o literatúre, literárna kritika a literárna história a skúmanie, problematizovanie a organizovanie ich postupov. Teória literatúry je v istom zmysle epistemológiou literatúry a literárnej vedy.
Teória sa vymedzuje voči určitej praxi, prax zase kodifikuje literárna teória. Praxou je literárne bádanie – literárna história, literárna kritika a literárny výskum. Teória tvorí protiklad k praxi literárneho skúmania, analyzuje túto prax a jej postupy, objasňuje jej predpoklady a kritizuje ich v zmysle pôvodného významu tohto slova (oddelenie, rozlíšenie).
A ako Compagnon vníma literárnu kritiku a literárnu históriu? Literárna kritika je podľa neho diskurz o literárnych dielach, ktorý kladie dôraz na skúsenosť s čítaním, opisuje, interpretuje a posudzuje význam diel a ich účinok na čitateľov. Literárna história zasa kladie dôraz na faktory nezávislé od skúsenosti čítania, ako napr. vznik, tvorbu a šírenie príslušných diel. Teória si kladie rovnaké otázky ako historici a kritici, ale odpovede na ne nepovažuje za vyriešené. Teória nám pripomína, že tieto otázky sú oveľa zložitejšie a možno na ne odpovedať rozličnými spôsobmi, jednoducho povedané – relativizuje.
Teória literatúry je učením o nadobúdaní nových skúseností. Ako to povedal Julien Gracq: „Všetky slová v literárnej kritike, ktoré sa odvolávajú na kategórie, sú pasce.“ Na každý diskurz o literatúre, na každé literárne bádanie možno aplikovať päť základných otázok: Čo je to literatúra? Aký je vzťah medzi literatúrou a autorom? Aký je vzťah medzi literatúrou a skutočnosťou? Aký je vzťah medzi literatúrou a čitateľom? A nakoniec, aký je vzťah medzi literatúrou a jazykom? K týmto piatim otázkam pridáva Compagnon ešte dve, súvisiace s históriou a kritikou: Aké hypotézy si vytvárame o literárnom pohybe, vývine, zmenách, o literárnej hodnote, originalite, relevancii? Ako chápeme literárnu tradíciu z jej dynamického (historického) i statického (hodnotového) hľadiska? Týchto sedem otázok určilo aj štruktúru knihy – jej sedem kapitol sa zaoberá: literatúrou, autorom, svetom, čitateľom, štýlom, dejinami a hodnotou. Ich názvy sa vzťahujú k bežnému mysleniu, pretože práve večný boj teórie a bežného myslenia dáva teórii zmysel. Compagnon sa rozhodol tieto otázky hierarchizovať podľa kritérií bežného myslenia. Pri uvažovaní o literatúre berie najprv do úvahy autora, až potom čitateľa, najprv si všíma tému, až potom spracovanie.
Michaela Geisbacherová
