Deň celý láskavý – Ingrid Lukáčová – Celý deň Boh

Celý deň Boh

Martin, Matica slovenská 2011

K výtvarne a graficky vždy pútavo spracovaným básnickým knihám Ingrid Lukáčovej pribudla ďalšia – v poradí šiesta zbierka pre autorku s príznačným bezoblačným názvom Deň celý láskavý. Poetika básní jej ostatnej zbierky nadväzuje na autorkine už ozrejmené postupy, témy a motívy. Zásobárňou obrazného priestoru textov sú prevažne prvky prírodného sveta (mravenisko, kamene, dážď), ktoré nadobúdajú okrem iného aj silný axiologický charakter – miestami zahalený, miestami celkom explicitný: „Zlo ako hrubý dážď / drhne spakruky (s. 25). V podloží hodnotového systému je u Lukáčovej viera, Boh a láska. Práve láska a pokorné prijímanie udalostí a skutočností celého dňa je nosnou témou poetkinej novej zbierky: „Spievame dvadsaťštyrihodinovú ódickú pieseň, / […] / Sme v sebe, / blízki, / spája nás svetlo, tma / a láska“ (s. 61). Slovné spojenie celý deň sa vyskytne v každej básni, čím sa nielen podprahovo vrýva do vnímania čitateľa, ale neobvyklými väzbami, v ktorých sa vyskytuje, pôsobí aj ako zaujímavý ozvláštňujúci prvok, rozbíjajúci hladké plynutie textu sylepsou (i keď podľa J. Mistríka v takom prípade ide o zeugmu) – tá miestami pôsobí humorne, ba dokonca i objavne: „Vánok a celý deň / presedeli v listnatom sade“ (s. 6). Celý deň je zároveň personifikovaným partnerom ženského lyrického subjektu, sprevádzajúcim ho priestorom a časom celej zbierky a pri pozornom čítaní určite každý čitateľ a čitateľka zistí, že významy, ktoré v zbierke postupne nadobúda (všadeprítomnosť, vševedúcosť a všemocnosť) sú vlastne len substitučným oslovením kresťanského Boha. Charakteristickou vlastnosťou celého dňa je mohutnosť, celý deň je „zladen[ý] s Božím plánom“ (s. 22), je „[o]d lásky závislý“ (s. 31), má k dispozícii odpovede na zásadné metafyzické otázky: „[O]dpovedz mi teda, celý deň, / či je nesmrteľnosť dlhšia / ako obväz na rany“ (s. 54), a lyrický subjekt ho oslovuje ako v modlitbe: „[M]ohutný celý deň, / polej modlitbou zem, / slovom nás k sebe obráť“ (s. 39). Možno zhrnúť, že Lukáčovej nová zbierka nijako markantne nevybočuje z toho, čo sme už od autorky mali možnosť čítať, a teda iste osloví jej skalných čitateľov a čitateľky.