Vyhľadávanie
Post Scriptum 2014
Juraj Havaj Petejovský pochádza z malej dedinky Petejovce na východnom Slovensku, ktorá bola zatopená vodným dielom Domaša, a preto si ju zakomponoval aspoň do svojho pseudonymu. V roku 1963 ukončil štúdium na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej. Svojej alma mater ostal verný po celý život. Absolvoval mnoho študijných pobytov v zahraničí, navrhoval a realizoval takmer všetky druhy stavieb a okrem mnohých odborných a populárno-vedeckých článkov a štúdií sa v bývalom Československu ako spoluautor podieľal na úspešnej knihe Rodinný dom, ktorá vyšla v troch vydaniach. Vo svojom voľnom čase sa intenzívne venoval i naďalej venuje hudbe a spevu, výtvarnej tvorbe, zvlášť kresleniu i karikatúram.
Všestranné tvorivé ambície vysokoškolského pedagóga, docenta Juraja Havaja, pripomínajú širokospektrálne aktivity výnimočných renesančných umelcov, pretože je v podstate majstrom viacerých umeleckých „remesiel“. Okrem spomenutého je príležitostným básnikom satirických ponášok na neduhy spoločnosti a v neposlednom rade výrečným poviedkarom so širokým záberom od spomienkového rozprávania až po analyticko-kritické postrehy fejtónového charakteru. Tento tvorivý princíp rozvinul v knihe poviedok Denník jedného dňa, ktorú si sám ilustroval pozoruhodnými perokresbami.
A tak vlastne v jubilejnom sedemdesiatom piatom roku svojho života vstupuje do slovenskej literatúry ako skromný debutant odhodlaný podať neskromne odvážnu správu o súčasnom stave tohto nášho sveta cez retrospektívu udalostí zasadených in medias res do displeja aktuálne plynúceho času. V knižke sa v rámci štrnástich poviedok striedajú úsmevné príbehy spracované z podnetov vlastných zážitkov či rozprávaní priateľov i známych, so smutnými životnými osudmi, ktoré sa ho či už priamo alebo nepriamo bytostne dotkli. Práve v jeho tvorivom stvárňovaní skutočných udalostí sa prejavuje podstata jeho renesančného talentu pestrofarebného videnia života, a to tak v zornom uhle istej hravosti, dobrej nálady až chlapskej roztopaše, ako aj v tienistých stránkach každodenných dní, až po samotné dno tragédie človeka, ale všetko so spoločným menovateľom chápavého človečenstva, zmierenia i vzájomnej tolerancie medzi ľuďmi, národmi, rasami, čím poviedky spontánne a nenásilne prezentujú aj určitú multikultúrnu dimenziu. Ide naozaj o neobyčajný denník každodenných obyčajov...
