Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2011
Preklad Ján Štrasser
S románom Denník samovraha (Dnevnik samoubijcy, 1998) sa čitateľ prenesie do prostredia súčasnej ruskej bohémy aj tvrdého biznisu. Kamaráti z detstva Vadim a Maxim sa v dospelosti stali súčasťou dvoch rôznych svetov. Z Vadima je uznávaný scenárista, ktorý si postupne začína uvedomovať hranice svojho tvorivého génia a čoraz častejšie pochybuje, či ho vôbec niekedy mal. Maxim je bohatý biznismen – žralok, ktorý sa s prehľadom orientuje v spleti intríg, podvodov a finančných machinácií. Napriek odlišnosti oboch svetov Maxim nikdy neprestal byť súčasťou Vadimovho univerza. Vadimova vražda a Maximovo rozhodnutie na vlastnú päsť vypátrať vraha roztáča nečakaný kolotoč udalostí, ktoré ho privádzajú k otázke, či vôbec a ako dobre poznal svojho priateľa z detstva. Otázky sa stávajú ešte pálčivejšími, keď sa Maximovi dostáva do rúk Vadimov denník.
E. Volodarskij (1941) je známy predovšetkým ako dramatik a scenárista. Napísal jedenásť dramatických textov a vyše päťdesiat scenárov. V románe využíva denníkovú formu aj priame rozprávanie jednej z hlavných postáv – biznismena Maxima. Zmena optiky obnažuje krízu jednotlivca, rodiny a spoločnosti. Tá nie je ani zďaleka výsadou iba postsocialistického Ruska, no v Rusku má svoje špecifiká, ktoré sú v Denníku samovraha farbisto vykreslené. A to všetko na pozadí kriminálnej zápletky. Volodarskij v diele využíva autentický jazyk, ktorý podčiarkuje atmosféru zobrazovaných svetov. Román do slovenčiny preložil Ján Štrasser, ktorý sa, ako sme si už v posledných rokoch zvykli, tvrdohlavo a systematicky snaží pomôcť slovenskému čitateľovi spoznať súčasnú ruskú literárnu tvorbu. Vďaka nemu si môžeme prečítať nejedno dielo zo súčasnej ruskej literatúry (V. Sorokin, V. Vojnovič, Ľ. Ulická, J. Poľakov a i.), čím nesporne pomáha na Slovensku dotvárať predstavu o súčasnej ruskej literárnej tvorbe ako celku. Prostredníctvom románu možno spoznať špecifiká súčasnej ruskej spoločnosti z rôznych perspektív, ktoré sú v diele implicitne prítomné. Nelineárnym rozprávaním a zmenou perspektívy Volodarskij zvyšuje napätie detektívneho príbehu a pointu „scenára“ odhaľuje až v posledných riadkoch denníka scenáristu.
