Detektívna šablóna

Bod nula je výsledkom spolupráce dvojice úspešných nórskych autorov. Jørn Lier Horst je bývalý vyšetrovateľ z Larviku a Thomas Enger sa venuje novinárskej činnosti. U nás je ako autor známejší práve Horst. Ak by niekto chcel napísať detektívku podľa šablóny, vzorom by mohol byť práve tento román.

Bývalá kráľovná bežeckých tratí Sonja Nord­strømová zmizne a v prázdnom dome ju nájde novinárka Emma Rammová. Rozbehne sa lov na únoscu a zdá sa, že sa nikdy neskončí. Vy­šetrovanie, ktorého sa ujme ambiciózny Blix, je po celý čas v troskách a nikam sa neposúva. Počet obetí stúpa a čitateľovi sa môže zdať, že sleduje paródiu na policajný zbor a šikovného lovca, ktorý je vždy úspešný. Ešteže musí mať žáner kriminálky ako-tak šťastný koniec. Aby sme to zobrali z iného konca – titul je funkč­ný vo všetkých rovinách a pre čitateľa, ktorý nemá načítané severské krimi, by mohlo ísť o dobré čítanie, ktoré je remeselne správne. Avšak pre toho, kto má severské krimi načí­tané, je tento román bez duše a nápadu. Vý­hoda dvojice autorov je tá, že každý priniesol kúsok svojho umu a práca vyšetrovateľov a aj ich porady môžu vyzerať približne rovnako ako v skutočnosti. Nič tu nie je úplne vymys­lené a všetko je založené na skúsenostiach a vedomostiach autorov. Rovnako to platí pri pohľade na investigatívnych novinárov. Bod nula je presne ten typ knihy, pri ktorom si spravíte pukance a viete, čo sa stane. Nič vás neprekvapí. Tí, ktorí sa obávajú, že je titul plný hrôzostrašných vrážd, sa nemusia báť. Pochopiteľne, sú tu prítomné, ale sú opísané úplne povrchne. Skrátka a dobre, ide o detek­tívny román pre masy.

Dejová rovina počíta s ďalšími knihami v sérii a spolupráca dvoch hrdinov sa ešte len rozbieha. Vytvoriť si k nim vzťah je aj na­priek pohnutým osudom zložité. Blix niekoho zavraždí v rámci služby, Emme zomrel otec a mama. Obaja sú celkom beztvarí a vytvorení akoby umelo. Blix je s novinárkou spojený prostredníctvom jednej veľmi nepríjemnej udalosti z minulosti a dostanú sa k sebe jemne náhodným spôsobom. Samozrejme, vedeniu sa to nepáči, najmä riaditeľovi Fos­semu, pre ktorého je to komplikácia vo vy­šetrovaní. Navyše sa zdá, že je do prípadu zapletených čoraz viac osôb. Spolupráca je však nevyhnutná, bez nej by sa miznutie ni­kdy neskončilo a čo je horšie, nezvestné sú len známe osobnosti.

Preklad je na dobrej úrovni, ten však ne­pomôže zachrániť knihu, ktorá je celkovo priemerná. Román je písaný z pohľadu roz­právača a obsahuje mnoho dialógov, ktoré sú napísané priemerne a tak je ťažké rozoznať, či ide o ženskú alebo mužskú postavu. Nie je to tragédia. Len sa snažím upozorniť na to, že titul nie je osobitý a čo je najdôležitejšie, prípadu sa vôbec nedá veriť. Našťastie tímu vyšetrovateľov a novinárom áno. Bod nula je typickým výsledkom kalkulácie a produktu, ktorý nevzniká preto, že sa chce, ale kvôli zviditeľneniu autorov. Pritom knihy od dvojíc autorov môžu byť aj dobré, ako môžete vidieť na niektorých iných severských trileroch – napríklad tie od pseudonymu Lars Kepler. Knihou sa však dá napriek tomu preplávať rýchlo a číta sa veľmi dobre. Je to titul na po­sedenie, chytí a nepustí, lenže to už v súčas­nosti nestačí.