Vyhľadávanie
Bratislava, Vyd. Slovart 2012
Preklad Katarína Motyková
Dánsky spisovateľ Peter Høeg (1957) má pestrú biografiu. Vyštudoval literárnu vedu na univerzite v Kodani a popri tom sa venoval herectvu, tancu, šermu aj cestovaniu. Skúsenosti z rôznorodých profesií a stretnutí s rôznymi ľudskými typmi neskôr využil vo svojej tvorbe. Už roku 1993 získal cenu za najlepší škandinávsky kriminálny román, medzinárodné uznanie si však získal románom Cit slečny Smilly pre sneh, ktorý bol aj sfilmovaný. V slovenčine vyšiel dokonca v troch vydaniach (Slovenský spisovateľ 1996, Petit Press 2004 a Vydavateľstvo Slovart 2007). Charakteristickým znakom autorových próz je ,,filmovosť“, prejavujúca sa vysokou vizuálnosťou literárnych obrazov, dynamickosťou scén a svižnými dialógmi. Hoci sa Høegove diela navzájom odlišujú štýlom, ktorý literárna kritika raz označuje ako postmoderný, inokedy pre veľkú mieru snivosti a ireálnosti ako magický realizmus či pre atmosféru tajomna a hrôzostrašných zápletiek ako gotický, vo všetkých nachádzame spoločnú tému hľadania zmyslu ľudského života, bytia vôbec, slobody, dobra a šťastia. A vo všetkých sa takisto prejavuje autorova originalita, kombinačné a fabulačné majstrovstvo, bohatá fantázia.
Nič z toho nechýba ani v novinke Deti chovateľov slonov. Aj keď sa spočiatku zdá, že pôjde o príbeh obyčajnej rodiny pastora s troma deťmi, ktorá žije svoj normálny spokojný život na fare v neveľkom meste Finø By, rozprávač – štrnásťročný Peter – nás čoskoro vyvedie z omylu. Rodičia sa stratili. Inteligentná, intuíciou obdarená Petrova staršia sestra Tilte vytuší, že za ich zmiznutím sa môže skrývať udalosť nebezpečná tak pre rodičov, občasných vykonávateľov pochybných zázrakov, ako aj pre celú rodinu… A tak sa Tilte, Peter a ich najstarší brat Hans, budúci astronóm, vydávajú na dobrodružné pátranie po nezvestných rodičoch… Na tejto ceste sa dostávajú do najrôznejších prostredí (nechýba luxusný parník či nevestinec, starobylý zámok a svetové zhromaždenie náboženských hnutí…), stretávajú sa s mnohými čudáckymi postavami, pričom autor dômyselne rozohráva viaceré kriminálne motívy. Rafinovaná hra spleti náhod sa napokon celkom šťastne končí, pravdaže, aj s dávkou prehier a strát. Kriminálne pozadie súvisiace s plánovanou lúpežou obrovského pokladu hrá však v románe len druhoradú úlohu, hoci zvyšuje čitateľskú príťažlivosť. Pre hĺbavejších čitateľov sú Deti chovateľov slonov najmä rozprávaním o tých, čo „chovajú v sebe slony“, nosia v sebe niečo, čo je väčšie ako oni sami, čo ich presahuje aj vedie k túžbe po sebapresahovaní a s čím sa nie vždy vedia adekvátne vyrovnávať. Môže to byť túžba po Bohu, ale aj po slobode, po pochopení zmyslu ľudskej existencie. Túžba, ktorú v sebe nosia mnohí, nepremýšľajú však o nej, neusilujú sa o jej porozumenie tak, ako to robia Høegove detské a pritom múdre románové postavy.
