Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2011
Preklad Zdenka Hudáková
Voľné pokračovanie autentického príbehu Púštny kvet Somálčanky, ktorú ako päťročnú prinútili podstúpiť vyriezku. S traumou sa začala vyrovnávať až potom, keď roku 1997 uverejnili jej interview, kde o svojom zmrzačení otvorene hovorila. Odvtedy sa aktívne zapája do hnutia za ženské práva, úplný zákaz vyriezky a zbiera príspevky na výstavbu škôl a nemocníc v Somálsku. Deti púšte odhaľujú kruté príbehy žien, ktoré rovnako ako autorka podstúpili vyriezku (klitoridektómia – odnímanie klitorisu a infibulácia). Okrem traumatizujúcich zážitkov sa čitatelia dozvedia aj čosi o pôvode tohto rituálu. V Afrike ju obvykle vykonáva „vyrezávačka“, v Európe lekári pochádzajúci z krajín, v ktorých tento rituál rodiny zachovávajú. Cieľom má byť znehodnotenie sexuálneho života žien. Tento zákrok jednak súvisí s polygamiou, keď muž je povinný sexuálne uspokojiť viacero manželiek, a jednak s dohodnutými manželstvami. Vyriezka má zaručiť „čistotu“ ženy, jej cudnosť, uchovanie panenstva pred sobášom. Waris sa zameriava aj na kritiku výučby náboženstva v islamských krajinách, kde vyriezku odôvodňujú Koránom. Samotný Korán vyriezku nepožaduje, nemá teda náboženské, ani hygienické zdôvodnenie. Podľa autorky je neopodstatneným mrzačením ženských pohlavných orgánov. V knihe uvádza alarmujúce počty žien, ktoré museli podstúpiť vyriezku, a to aj v európskych krajinách (Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Rakúsko). Zdôrazňuje, že ide o porušovanie ľudských práv, ktoré sa musí trestať. Spolupracuje so ženami, ktoré podstúpili toto mrzačenie a informuje o rozvoji nápravnej a rekonštrukčnej chirurgie, ponúka prehľad vyhlásení, zasadzuje sa za zlepšenie platnej legislatívy a fungovania organizácií poskytujúcich pomoc v európskych krajinách. Zaujíma sa aj o postoj európskych úradov, na ktoré sa čoraz viac žien obracia so žiadosťou o azyl, kladie dôraz na potrebu zriadenia poradenských centier a prípravu lekárov na následnú pomoc.
