Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo sen 2012
Popredná prozaička, publicistka, esejistka Viera Švenková sa svojou najnovšou knižkou O múdrej Aničke prihovára malým čitateľom, ktorí si práve osvojujú každodennú slovnú zásobu a stretávajú sa pritom s rôznymi nástrahami materinského jazyka. Pretože jazyk, čo aj rodný, vie niekedy svojimi nepravidelnosťami poriadne potrápiť... Švenkovej hrdinka však tieto jazykové prekvapenia nevníma ako trápenie, naopak, teší ju hra s vymýšľaním názvov rôznych vecí – a jej hra vyčarí rodičom na tvári úsmev... Usmejú sa akiste aj malí čitatelia, keď sa spolu s Aničkou dozvedajú, že napríklad sloveso „prať“ nemá v druhej osobe jednotného čísla tvar „práš“, ale „perieš“, že nežehlíme „žehľou“, ale „žehličkou“, že kocúra nenazývame „mačiak“ a samčeka mušieho hmyzu „mušiak“... Autorka približuje ešte viaceré hry so slovami, a tak zábavnou formou učí deti používať správne výrazy. Švenkovej Anička je múdra, lebo je dobrá pozorovateľka, má bystrý postreh, premýšľa nad všetkým, čo vidí, a usiluje sa prísť pomenovaniam vecí na koreň svojou detskou logikou, čo neraz vedie ku komickým skomoleninám...
Spisovateľka koncipovala knižku o múdrej hrdinke ako mozaiku krátkych, voľne na seba nadväzujúcich epizód. Takmer každá z nich vyúsťuje do nejakého poučenia, v niektorých prípadoch je pointa zreteľne vyslovená, v iných je len naznačená a ešte v ďalších, ktoré zachytávajú konkrétny okamih v rodinnom prostredí, akoby pointou bol „otvorený koniec“ naskicovanej situácie. Tie prenechávajú najväčší priestor pre fantáziu detských čitateľov, ktorí môžu epizódu ďalej domýšľať. Z knižky dýcha harmonická atmosféra Aničkinej rodiny pozostávajúcej z rodičov, starých rodičov a neskôr aj malého bračeka. A to je – popri úsmevnosti Aničkinho „jazykospytovania“ a nemenej úsmevných ilustráciách Lenky Hlávkovej – nepochybný dôvod, pre ktorý si malí čitatelia môžu túto knižku obľúbiť a po jej prečítaní sami ďalej tvorivo „bádať“ a utvárať nové výrazy.
