Vyhľadávanie
Preklad Teofil Klas
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2014
„Do romantickej literatúry priniesol prvky grotesky, irónie a bizarného humoru...“
Do rúk sa nám dostáva jeden z najznámejších románov všestranného umelca (hudobný skladateľ, spisovateľ, maliar, režisér) Ernsta Theodora Amadea Hoffmanna (1776 – 1822). Do romantickej literatúry priniesol prvky grotesky, irónie a bizarného humoru poprepájané do nadčasových príbehov s morálnymi hodnotami. Témou románu Diablove elixíry s podtitulom Zápisky z pozostalosti kapucína brata Medarda je boj ľudského ducha so zakázanými pokušeniami a so zdanlivo neprekonateľnou osudovosťou života. Hoffmannov štýl písania je svieži, hoci miestami pociťujeme istú archaickosť výrazov prináležiacu danému obdobiu. Názov románu naznačuje kresťanskú tematiku, na pozadí ktorej sa bude životný príbeh starého mnícha Medarda odohrávať. Storočiami overené dielo charakterizuje dej so spádom a množstvo nečakaných zápletiek.
Zamotaný a zaujímavý príbeh je vyrozprávaný bratom Medardom vykonávajúcim pokánie. Svetským menom sa volá František a pochádza z rodu, ktorého potomstvo sa musí vyrovnávať s nástrahami diabla: „Kto sa môže spoliehať na silu svojich zbraní, kto sa môže spoliehať na svoju ostražitosť, keď číhajú mocnosti podsvetia?“ Touto vetou je už na začiatku anticipované, že zbožného Medarda čakajú v živote skúšky vôle i ducha. Či obstojí, je po celý čas otázne, lebo diabol mu je neustále v pätách.
Osud rádového mnícha sa začne meniť po požití zakázaného diablovho elixíru, ktorý ovplyvňuje jeho vnútorné ustrojenie. Z pokojného kláštora sa vydáva na cestu a vstupom do svetského života sa začne napĺňať jeho osud, ako i osud rodu. Mních zakúša pozemské dobrodružstvá a počas putovania rozpletá zložitú sieť vzťahov svojej minulosti. Do živo vykreslených situácií Hoffmann vnáša fantazijné obrazy a groteskné postavy. Diabol v prestrojeniach číha na Medarda na každom kroku a aj čitateľ musí byť vnímavý a pozorný, aby ho odhalil, lebo „diabol ešte neúnavne obchádza zem a núka ľuďom svoje elixíry!“
Prepletené vzťahy postáv a naznačené motivácie ich činov dotvárajú mozaiku Medardovho rodu. Od čitateľa vyžaduje tento pomerne náročný román koncentráciu a záujem. Odporúčam prečítať ho naraz, inak sa môže stať, že sa v príbehu stratíte, a tým nezachytíte jeho čaro. Román oplýva množstvom námetov na zamyslenie i poučenie pre veriacich i neveriacich, ktoré tvoria druhý plán diela. Mňa zaujala myšlienka o tom, že neoblomná viera v silu nás samých je krátkozraká a len vyššia moc nám vie dať schopnosť vzdorovať pokušeniam a priviesť nás k správnym rozhodnutiam.
