Vyhľadávanie
Vnútorná dráma súčasníka
Dalimír Stano: Diabolské balady, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2006
Dalimír Stano, básnik orientujúci sa aj na viazaný verš, uchopil formu villonovskej balady, naplnil ju kultivovanou lyrikou, kde nesentimentálne, bez rojčivého patetizmu, zobrazuje citové krízy. Našiel pre ňu priliehavý moderný básnický výraz s originálnou myšlienkovou koncepciou a obraznosťou scelenou akousi džezovou dikciou. Diabolské balady sú poetickou drámou súčasného človeka, podanou z nového uhlu pohľadu. V prípade rond vsunutých medzi balady sa takmer všetok obsah rozplynul podvedomým automatizmom, intenzita výpovedí stratila účinok na úkor formy.
Pre lyrický subjekt je príznačná náladovosť – zápasí s ohňom sveta a zároveň cíti z tejto sizyfovskej činnosti únavu. Má pochopenie pre slabé chvíle smrteľníka, verí v uzdravenie duše hoci na druhom svete. V dôsledku sociálneho charakteru momentálnej doby si uvedomuje, že strata peňazí znamená akoby stratu všetkého. Vylievanie zlosti síce koketuje s diablom, ale namiesto rúhania ide o zdanlivé odvracanie sa od Boha. Stano je príliš chytrý, aby nevedel, že „len anjel tak diabolsky mrká“.
Autor sa štylizuje do polohy žobráka, pútnika či plavčíka, a túži rozdať sa. Azda iba v tom nachádza zmysel vlastnej cesty. Básne zobrazujú lúčenie sa so životom a vypovedajúci subjekt v nich akoby triezvel z reality. Pomáhal by aj nebohým, len aby ich zachránil. Naplno prežíva súčasnosť ako príťaž, mapuje spoločenskú situáciu využitím politickej satiry a irónie, narážajúcej na nádej, ktorú prinášajú ľúbostné city. Občas parafrázuje frazeologizmy. Nevie však rozriešiť seba ako hádanku. Preto sa Stano pohybuje najmä v rovine otázok.
Hoci dlhšie básnické skladby (Válek, Stacho, Ondruš, Buzássy...) zasahujú aj do súčasnej slovenskej poézie, zatiaľ sa nedá hovoriť o návrate k tradičnému básneniu s (post)modernou skratkou. Často ide o pokusy vytvoriť celok, keď strofy de facto tvoria autonómne básne. Diabolské balady predstavujú vari prvé priblíženie k tomuto začiatku pokračujúcej literárnej špirály.
Radovan Brenkus
