Vyhľadávanie
Banská Bystrica, Re.belia 2011
Preklad Natália Ďurníková
Svoj reportážny záznam z dvojmesačného pobytu vo vojnou zničenej Sierre Leone začína autorka krátkym objasnením politickej situácie v tejto západo africkej krajine pred vojnou v rokoch 1991 – 2002 a krátko po nej. Otázku o príčinách tohto krvavého konfliktu necháva nezodpovedanú. Práve tým podnecuje u čitateľa záujem a vyvoláva znepokojenie, aby sa zamyslel, ako ľahko sa ľudia dajú strhnúť k vraždeniu pre pochybné, ba napokon nijaké ideály. Kým si to uvedomia, zostane im len zdevastovaná krajina, beznádej, dokaličené duše aj telá. Autorka navštívila viacero stredísk pre postihnutých Sierraleončanov aj utečencov z Libérie, ktoré financujú medzinárodné humanitné organizácie. Uvádza priznania chlapcov, ktorým dali zbrane (a drogy) a museli vraždiť, aby nezabili ich; apatické výpovede dievčat, ktoré znásilňovali povstalci a po vyslobodení ich tyranizovali náhradné rodiny. V táboroch sa stretávajú obete aj vinníci. Najotrasnejšie svedectvá vypovedajú tí, ktorí prežili masaker 6. januára 1999 vo Freetowne. Súčasná situácia je plná paradoxov. Bežný život sa dnes mnohým zdá oveľa tvrdší ako počas vojny.
