Vyhľadávanie
Košice, Dali 2010
Preklad a doslov Vladimíra Komorovská
Francúzsky nositeľ Nobelovej ceny za literatúru JeanMarie Gustave Le Clézio (1940), znalec viacerých kultúr, cestovateľ a bádateľ sa viac ráz vyznal, že jeho domovom je francúzsky jazyk. Svedčí o tom aj majstrovstvo, s akým sa v ňom pohybuje. Stále hľadá nové možnosti na uchopovanie poetických dobrodružstiev či citovej a zmyslovej extázy, ktorú zakúšajú jeho postavy a spolu s nimi aj čitatelia.
V slovenskom preklade vyšli jeho diela Púšť, Mondo a iné príbehy, Zlatá rybka a vlani dokonca až dve: Ritornel hladu (Vydavateľstvo Slovart) a Diego a Frida. Tento historicko-literárny dokument o slávnej mexickej maliarskej dvojici Fride Kahlo a Diegovi Riverovi bol pre mňa istým prekvapením. Le Clézio akoby sa v ňom prihováral iným, menej lyrickým jazykom, štýl nesie znaky dokumentárnej vecnosti a zaväzujúcej vernosti faktom, rozprávač si zachováva od protagonistov istý dištanc. Napriek tomu však próza pôsobí ako silne osobne zaangažovaná, chvíľami až dôverná výpoveď o vnútorných zápasoch slávnej manželskej dvojice.
V rozsiahlom, tematicky rôznorodom prozaickom diele Le Clézia môžeme identifikovať spoločný motív averzie voči odľudštenej modernej civilizácii, voči (neo)koloniálnym praktikám a ich dôsledkom. S odporom voči mysleniu podriadenému záujmom kapitálu súvisí aj jeho obdivné vnímanie prírody ako útulku pred deštruktívnou civilizáciou. Akoby v jeho prózach rezonovali rousseauovské myšlienky o stratenom raji, kde žili kedysi dávno naši predkovia a kam sa už nemožno vrátiť (istou paralelou je aj vnímanie detstva a detského sveta ako priestoru, kde sa ešte môže vyskytovať nevinnosť, jednoduchosť a mravná neskazenosť). Ďalším motívom Le Cléziových diel je problém identity, jej utvárania, strácania a opätovného hľadania, pričom ide predovšetkým o identitu osamelých bytostí v sociálnom, psychologickom či metafyzickom zmysle, o outsiderov. Problém identity tematizuje na mnohoraké spôsoby, príbehy tých, ktorí o ňu zápasia, situuje do rôznych časových, geografických i kultúrnych súradníc.
Práve v takýchto intenciách možno čítať aj príbeh Fridy a Diega. Le Clézio má osobitý vzťah k Mexiku, k pôvodnej kultúre Strednej a Južnej Ameriky, študoval ju, ba aj žil medzi Indiánmi. Aj táto „indiánska“ skúsenosť posilnila jeho kritickosť voči modernej dehumanizovanej spoločnosti. V oboch umelcoch spisovateľ našiel niečo, čo súznie s jeho ponímaním sveta, života. Či už to bol Diegov odpor voči falošnému merkantilnému svetu, jeho revolučné nadšenie a vízie o lepších, alternatívach usporiadania spoločnosti, jeho entuziazmus a odhodlanie postaviť umenie do služieb spoločnosti, alebo Fridina nekonečná osamelosť v dôsledku zdravotných problémov, fyzickej i psychickej bolesti, nemožnosti stať sa matkou, ale aj jej hľadanie osobnej, ženskej, umeleckej identity, zmyslu ľudskej i umeleckej existencie... Na prvý pohľad stroho a vecne, akoby až nezaujato, v skutočnosti však s veľkou empatiou opisuje Le Clézio životné peripetie dvojice, ich cesty do Európy i pobyty v USA, kde Diego dostal veľké objednávky. Usiloval sa svojimi freskami vnášať medzi amerických robotníkov revolučné impulzy. Dosť dlho si robil ilúzie, že práve v Amerike sa podarí revolúcia, ktorá položí ním nenávidený imperializmus, avšak pri výzdobe Rockefellerovho centra prišlo k roztržke medzi majiteľom a umelcom, Riverovci sa rozčarovaní vrátili do Mexika... Ani tam ich však nečakali idylické časy. Diego, známy ako „ženožrút“, mal celkom iné predstavy o láske a vernosti ako Frida. Osobné trápenia umelcov rámcuje autor širším spoločensko–politickým kontextom, takže čitateľ dostáva plastický obraz dobovej atmosféry – najmä v Mexiku, kde dvojica prežila väčšiu časť života, a cez jej príbeh sa stretáva s množstvom významných osobností umeleckého a politického sveta. Z knižky sa prihovára trochu iný Le Clézio, ako ho poznáme z doteraz preložených próz, zároveň však ten istý: ponárajúci sa do ľudského utrpenia, uvzato hľadajúci – aj, alebo najmä cez umenie – možnosti lepšieho a spravodlivejšieho sveta. No a nemožno opomenúť, že ho tu spoznávame aj ako skutočného znalca a citlivého analytika výtvarných diel oboch umelcov.
