Recenzia
Zuzana Ferusová
20.12.2004

Dielo I., Dielo II. - Dušan Kužel - Miesto pre - tichého - prozaika z generácie šesťdesiatych

Miesto pre
 

Miesto pre „tichého“ prozaika z generácie šesťdesiatych

Dušan Kužel: Dielo I., Dielo II.

Bratislava, Slovenský Tatran 2003

Zostavila Zora Prušková

  Editorskú iniciatívu Zlatého fondu slovenskej literatúry splatiť dlh voči nevydaným textom reprezentujú aj dva zväzky Diela Dušana Kužela. Autor si až dodatočne vybojúva svoje miesto v kontexte slovenskej literatúry, pritom generačne i datovaním tvorby prináleží k relevantnej línii prozaikov debutujúcich v 60. rokoch, väčšinou tvoriacich dodnes. Kuželovi to dopriate nebolo, predčasným uzavretím jeho života sa predčasne tiež uzavrelo jeho dielo.

    Okrem vybraných časopiseckých i rukopisných básní, ukážok zo scenáristickej tvorby a kompletných súborov poviedok (Mimobežky, Útek z neba a Vráti sa niekto iný), ťažisko Kuželovho diela videla zostavovateľka v románe Lampa.

  Román vydaný posmrtne v roku 1991 (Zora Prušková datovala jeho vznik do 70. až 80. rokov) je silnou výpoveďou o hľadaní životnej cesty. Hlavný hrdina Ján sa konfrontuje s problémami nielen v práci a v manželstve - ohrozené sú aj jeho možnosti komunikácie, fungovania a nájdenia si miesta v spoločnosti. Citová, pracovná a sebarealizačná nenaplnenosť ústi do pochybností a jediným riešením sa Jánovi vidí ,,vykoľajenie sa" z normálnosti. Jeho naliehavá túžba zbaviť sa v živote rôl a (znovu)nájsť autenticitu prežívania, citov, vzťahov a vlastného života ho privedie k radikálnemu riešeniu. Ján sa uchyľuje do hôr, kde pod vplyvom senzitívnosti a sklonom k iracionalite zažíva niekoľko poznaní i zasvätení. Dielo sa tak dá vnímať nielen ako sled pikareskných dobrodružstiev, ale aj ako individuálny pokus autora vyrovnať sa so životnými ,,zmätkami" pomocou intenzívnej imaginácie, ktorá v podobe rozprávkových prvkov problematizuje príbehovú líniu. Román má aj líniu aluzívnu – postavy sú náznakovo sakralizované, text s časťami Zjavenia i niektorými motívmi (spočinutie Jána v póze Krista na kríži, schopnosť liečiť, vodcovská pozícia v hnutí založenom na jeho ideách a pod.) odkazuje na osudy Krista.

  Román sa tak dá čítať ako fantaskno-realistický cestopis, próza zo školského prostredia, román o stave spoločnosti a osude jednotlivca na prelome 70. a 80. rokov, takmer slobodovsky outsiderský román z prostredia psychiatrickej liečebne alebo ako text s nábehmi na postmodernú mystifikačnú hru autora s čitateľom (najmä v pasážach, kde autor ironicky uvádza epizodickú(!) postavu Dušana Kužela), pričom každý z týchto pohľadov tvorí rovnako podstatnú, no vždy len čiastočnú perspektívu.

  Knižný výber sa pokúša Kuželovo dielo syntetizovať a výberovo zasahuje do všetkých oblastí jeho tvorby. Precízne editorstvo vypĺňa jedno z bielych miest v slovenskej literatúre posledného polstoročia. Predkladá čitateľom reprezentatívne texty osobitého autora, kritikmi označovaného za ,,tichého chlapca", ktorý dokázal, ale nielen tichosťou, prehovoriť do kontextu slovenskej literatúry.

Zuzana Ferusová