Recenzia
Ján Bábik
13.09.2004

Dielo I. a II. (Ľudovít Štúr)

 

Ľudovít Štúr: Dielo I. a II.

Výber zostavil a textologicky upravil Jozef Ambruš, úvodnú štúdiu napísal Peter Liba, chronológiu spracoval Augustín Maťovčík, edičnú poznámku napísala Viera Bosáková-Surová

Bratislava, Slovenský Tatran 2003

Edícia Zlatý fond slovenskej literatúry

  Ťažko by sme si dnes mohli predstaviť našu históriu bez takej výnimočnej postavy, akou nesporne bol Ľudovít Štúr. Svojou vzdelanosťou, erudíciou, organizačným talentom i charizmatickým vystupovaním vytvoril monumentálne dielo a zoskupil okolo seba skupinu mladých nadaných prívržencov, ktorí dokázali roznietiť vatru už z tlejúcej národnej pahreby.

Je dobré, že aj v čase pre kultúru takých neprajných, sa stále vraciame k výrazným dielam mimoriadnych osobností našej histórie a literatúry. Vydavateľstvo Slovenský Tatran úspešne nadviazalo na projekt svojho predchodcu a pokračuje vo vydávaní edície Zlatý fond slovenskej literatúry, v ktorej sa široké čitateľské vrstvy môžu komplexne zoznámiť s vrcholmi tvorby našej klasickej literatúry. Posledným činom tejto záslužnej edície je súborné dvojzväzkové dielo Ľudovíta Štúra, ktoré nám ho predstavuje ako jazykovedca, básnika, literárneho teoretika, filozofa, historika a v neposlednom rade ako politika a novinára. Prvý zväzok – Dielo I. obsahuje kapitoly Na školách v Bratislave a v Halle, Vo víre obranných bojov, Kodifikátor spisovnej slovenčinyNovinár a poslanec, Dielo II. je rozčlenené na kapitoly Novinár a poslanec, Revolučné túžbyCez sklamania k novým nádejam.

  V úvodnej štúdii profesor Peter Liba analyzuje a zhodnocuje dielo Ľudovíta Štúra: Každá zakladateľská osobnosť v danom čase a v určenom životnom priestore žije dvojaký život: neopakovateľný, skutočný život. Druhý život žije vo svojich nasledovníkoch, v ďalších generáciách, pravda, vždy v istých čiastkach hodnôt a významov... Každá generácia znovu a znovu číta a spoznáva jeho diela, každá nachádza v ňom aktuálne hodnoty. Aj preto Ľ. Štúr nepatrí do odžitej histórie.

Dva diely súborného diela Ľudovíta Štúra dávajú plne Petrovi Libovi za pravdu. Nie všetko z myšlienok Ľudovíta Štúra má platnosť – čas nepreveril jeho mesianistické pohľady na východ k ruskému cárovi, ale na druhej strane musíme dnes s obdivom pozerať na jeho predvídavosť, pokiaľ ide o jazykovú otázku, ale aj sociálnu a demokratickú problematiku. Jeho zapálenie pre slovenský spisovný jazyk môže čitateľ vycítiť nielen z jeho jazykovedných prác ako Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečíNáuka reči slovenskej, ale aj z polemických spisov proti oponentom práva Slovákov na vlastný spisovný jazyk – K odhnaniu ovadov, List Jánovi Kollárovi, ktorého básnické dielo si úprimne vážil.

  Po kodifikovaní spisovnej slovenčiny a po zbavení katedry na bratislavskom lýceu vstupuje Ľudovít Štúr do politickej arény najprv ako novinár a neskôr ako poslanec za slobodné kráľovské mesto Zvolen. Ako hlavný redaktor ťažko vybojovaných Slovenských národných novín sa stáva Ľudovít Štúr zakladateľom modernej slovenskej žurnalistiky. Noviny s literárnou prílohou Orol tatránsky premenil na bojovú tribúnu, z ktorej vysvetľoval nevyhnutnosť prijať novú spisovný jazyk pre ďalší emancipačný vývoj slovenského národa. Ale nielen jazykové a národnostné otázky vzrušovali v tomto období Ľudovíta Štúra – bolo to úsilie predovšetkým premeniť zaostalé Uhorsko, trpiace rôznymi feudálnymi prežitkami, na modernú, ekonomicky vyspelú, demokratickú krajinu. V tejto otázke si Ľudovít Štúr veľmi dobre rozumel najmä s vodcom maďarských liberálov Lajosom Kossuthom, škoda len, že pre neústupný Kossuthov nacionalizmus sa títo politici museli rozísť a postaviť sa v zlomovom období revolučných rokov na opačnú stranu barikády. 

Vynikajúci politik a skvelý novinár Ľudovít Štúr využíval Slovenské národné noviny aj na rozširovanie svojich politických i ekonomických náhľadov. Keďže jeho slávne reči na uhorskom sneme vychádzali na stránkach novín, zaznamenali sa tak pre verejnosť a mohli vplývať aj na širšie slovenské publikum. Štúr vo svojich plamenných rečiach sa nevyhýbal ani neduhom slovenského národa, ako alkoholizmus a úžera. Výber z jeho najznámejších prejavov dokazuje, že ich vždy vedel podoprieť závažnými argumentmi svedčiacimi aj o jeho výbornom ekonomickom prehľade. Škoda len, že zostavovatelia nezaradili do výberu najmä jeho slávne vystúpenie 21. decembra 1847 alebo poslednú reč na uhorskom sneme z 13. marca 1848. Tu sa Štúr najrozhodnejšie vyslovil proti privilegovaným vrstvám.

  V pozadí jazykovednej, publicistickej i filozofickej tvorby je Štúrova literárna tvorba. Tu treba povedať, že viacerí jeho talentovaní žiaci predstihli učiteľa. Ale na druhej strane zostane večnou Štúrovou zásluhou, že dokázal v pravý čas strhnúť a podchytiť nejeden výrazný talent slovenskej literatúry. Aj keď sa Štúr často nespomína ako básnik, predsa aj z jeho pera nájdeme niekoľko pozoruhodných veršov, ktoré nám dokážu, že aj taký veľký bojovník bol človek krehkého srdca, ktorý aj napriek tomu, že žiadal od svojich prívržencov vzdať sa lásky na prospech národa, dokázal zronený smrťou milovanej Adely Ostrolúckej napísať vrúcne verše.

  Dvojzväzkový výber z diela Ľudovíta Štúra z vydavateľstva Slovenský Tatran pomáha priblížiť jeho mnohorozmerné dielo i názory čo najširšiemu publiku.

Ján Bábik