Recenzia
Natália Turcovská
04.05.2021

Dieťa zo snehu

Eowyn Iveyová: Dcéra snehu

Preklad: Vladislav Gális

Bratislava: Fortuna Libri, 2020

 

Eowyn Iveyová pochádza z Aljašky a má za sebou dlhoročnú novinársku prax. Svoje skúsenosti so životom v tejto nehostinnej krajine zhrnula vo svojom debutovom románe Dcéra snehu. Kniha sa stala natoľko populárnou medzi čitateľmi, že vydavateľstvo Fortuna Libri prinieslo na trh jej druhé vydanie.

Jack a Mabel sú bezdetný manželský pár, ktorého domovom je drevený zrub neďaleko rieky Wolverine. Svoj život prispôsobili aljašskej prírode plnej snehu, ľadu, drsnosti, ale aj chudoby. Kým pragmatický Jack je roľníkom a stará sa najmä o pole, melancholická Mabel je ženou v domácnosti, kde sa snaží udržať poriadok a čistotu.

Dej románu spočiatku plynie pomaly, tak ako aj život staršej dvojice, pričom hlavným motívom ostáva túžba manželov po dieťati. Mabel totiž v minulosti jedno porodila, avšak mŕtve, a preto v sebe naďalej živí prianie naplniť život jediným zmyslom. Jack je zdržanlivejší a opatrný – uvedomuje si, že by sa muselo stať niečo mimoriadne, aby ich zrub ožil detským smiechom.

Jedného dňa, keď začne padať prvý sneh, sa obaja spontánne rozhodnú postaviť snehuliaka. Napokon vytvoria snežné dievčatko s červenými perami a plavými vlasmi, ktoré je ako skutočné. Ráno po prebudení ho uvidia pobehovať medzi stromami, a preto spočiatku pochybujú o svojom úsudku. Zima na Aljaške prináša aj úskalia v podobe tzv. zimného šialenstva – to sa nepotvrdí, no susedia im ich príbeh vôbec neveria.

Príchodom snežného dievčatka sa manželom každodenná zaužívaná rutina mení. Život im spočiatku uľahčuje a robí ho krásnym. Faina je ich zhmotnená túžba, vytvorená zo snehu a ľadu. Jej domovom je však divočina, a preto sa Mabel a Jackovi ,,zjavuje“, čiže prichádza a odchádza, ako sama chce. Každopádne, netúži po skrotení. V tomto bode príbehu sa vytvára akási paralela medzi Fainou a ďalšou ,,rozprávkovou“ postavou – Malým princom. Dievčatko má taktiež svoju líšku, ktorá k nej neodmysliteľne patrí a s ktorou chodí loviť. Rovnako ako Malý princ je neobyčajné, ,,zázračné“, človek ho nemôže tuho objímať alebo mu čítať myšlienky. Často pôsobí vystrašene, divoko, no zároveň nevinne, preto majú Jack aj Mabel potrebu dievčatko chrániť. Napokon však obaja pochopia, že ,,pred utrpením, smrťou a stratou sa nedá ujsť.“ (s. 327)

Dcéra snehu je magické rozprávanie o snoch, túžbach, láske a rodine, ako aj o domove a prírode, ktorá má v našom svete stále dôležité miesto. Inšpirácia ruskou rozprávkou ,,Sneguročka“ sa prejavila nielen v hlavnej dejovej línii príbehu, ale aj v štýle, akým je kniha napísaná. Eowyn Iveyová pôvodný ľudový motív využila  a prerozprávala do skutočného sveta (Aljaška, 20. roky 20. storočia). Práve to sa v knihe ukázalo ako funkčný a uveriteľný prvok. Príbeh prirodzene dotvorila na základe svojich vlastných skúseností so spôsobom života v drsných podmienkach, a tak ide z tohto pohľadu o naozaj vydarené dielo.

Jedným z jeho mínusov je však predvídateľnosť deja – koniec začíname tušiť vo chvíli, keď spoznáme zápletku samotnej rozprávky. Okrem toho by sa autorka pokojne zaobišla bez niektorých  opisov, ktoré iba zbytočne a umelo naťahovali príbeh. Rovnako hlavné postavy mali iba ,,dobré“ vlastnosti a tie „zlé“ u nich absentovali. Ak vezmeme do úvahy, že dielo možno na základe jeho znakov považovať za rozprávku (magické opisy, miestami neuveriteľné situácie, prelínanie sna a reality, dievčatko, čo sa ,,zjavuje“ atď.), je potom pozitívne vykreslenie Jacka a Mabel namieste.