Vyhľadávanie
Daniel Pennac: Diktátor a hojdacia sieť
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008. Preklad Beata Panáková
Daniel Pennac, vlastným menom Daniel Pennachioni sa narodil počas vojnových rokov (1944) v marockej Casablance a patrí k výkvetu francúzskych autorov. Hoci sa učil chabo, stal sa učiteľom. Zrejme i preto dokázal napísať skvelú knihu obraňujúcu lajdákov Školské trápenie. Znalosť mnohých zamestnaní mu pomohla pri písaní série kníh o rodine Malaussènovcov s detektívnou zápletkou. Z lásky k literatúre sa vyznal v beletristickom kompendiu Ako román. Trochu v úzadí tvorby, ktorou sa preslávil, ostáva dielo Diktátor a hojdacia sieť. Hojda-hoj.
Hojdanenky-hoj... Diktátor sa hojdá vo vedľajšej sieti nezaslúžene. Aj keď vlastne nevedno, či sa v nej naozaj hojdá on, alebo niektorý z jeho dvojníkov, možno dvojník dvojníka dvojníka? Ktožehovie? Zaručene sa v Pennacovej rozprávačskej sieti hojdá čitateľ. Hojdanenky hoj...
Hojdulienky-hoj... Príbeh o agorafobickom diktátorovi je vlastne iba rozohrávkou na ďalšie fabulovanie deja o vymyslenom alebo možno aj o skutočnom diktátorovi a vymyslených alebo skutočných dvojníkoch diktátora jednej juhoamerickej krajiny. Príbeh medzi vlastnými spomienkami na krajinu, v ktorej sa autor zhodou rodinných okolností ocitol, a na ľudí, ktorých pri cestách stretol, osciluje v čoraz kratších zákmitoch okolo dokončievania knihy – ako inak – postmodernisticky: o agorafobickom diktátorovi a jeho dvojníkoch. Nakoniec sa ukazuje, že príbeh písania knihy je rovnako príbehom o autorovi ako o protagonistoch. Hojdulienky-hoj...
Hojdučenky-hoj... Od výmyslov sa Pennac čoraz častejšie preklápa do reality, v diskurzných príbehoch uvažuje a rozvažuje o Chaplinovi a jeho prorockom Diktátorovi, o ďalších osobnostiach amerického i európskeho diania a ich postojoch voči diktatúram, o davoch, sláve, preberaní námetov a o všeličom inom. Veď čo iné sa robí najlepšie v hojdacej sieti, ak nie rozmýšľanie? Hojdučenky-hoj...
Hojdky-hoj... Pennacove úvahy nie sú mentorským mudrovaním, sú akoby nezáväzne nahodené. Navyše nesie ich dej v rytme hojdania sa v sieti pri zapadajúcom slnku. Nechýbajú humorné i tragické zážitky, opisy vlastných slabostí, paradoxy a vtip, jednoducho tomu podmanivému rytmu nechýba ľudskosť. Dokonca ani diktátori a ich dvojníci nie sú vykreslení iba surovo a mesianisticky, aj oni sú iba ľudia z mäsa a kostí, so svojím presvedčením alebo pretvárkou. Hojdky-hoj...
Hoj... hoj... hoj..., taký je diktátorský boj. Raz si hore, raz rozšliapaný v prachu námestia. A to napokon neplatí iba o diktátoroch. Náš život je ako hojdacia sieť. Raz bližšie k narodeniu a bezstarostnosti, raz v príklone k smrti a zmaru.
Ľuboš Svetoň
