Vyhľadávanie
Karol Horák, Roman Polák: Horák – Polák
Bratislava: Slovart, 2020
Zvuková zhoda na konci mien Horák – Polák je náhoda, ale špecifický racionálny, odborný súzvuk v dialógu (a výber názvu titulu) už rozhodne nie. Kniha Horák – Polák s podtitulom Hovory o divadle prináša zrkadlenie dvoch významných predstaviteľov slovenského divadelníctva. Vysokoškolský pedagóg, teoretik a priekopník slovenského alternatívneho divadla spovedá osobitého divadelníka, činoherného, operného, filmového režiséra a rovnako vysokoškolského pedagóga Romana Poláka.
Text knihy nadobúda polohu medzi odborným textom a jedinečnou autorskou skúsenosťou. Tomu zodpovedá aj kompozične. Titulu dominujú dve hlavné časti. Prvá ponúka esejistický analyticko-synteticky ladený text Karola Horáka mapujúci biografiu Romana Poláka, jeho rodinné, kultúrno-spoločenské zázemie, ako aj osobnostné charakteristiky. Súčasne prináša genézu talentovaného režiséra a zároveň sa cielene sústreďuje na jej prvotnú fázu, poznačenú poetikou amatérskeho divadla.
Druhá, najrozsiahlejšia časť, predstavuje dialóg, v ktorom Karol Horák spovedá Romana Poláka, pričom vo veľkej miere necháva komunikačný priestor spovedanému. Kompozičné jadro dopĺňa Horákov úvod, záverečné slovo Romana Poláka a súpis jeho divadelných réžií, ocenení, publikáciu uzatvárajú autori a zdroje fotografií.
Tvorbu Romana Poláka autor knihy sleduje od konca 70. rokov až do dnešných čias. Divadelníkov spojila pôda študentského divadla Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove, konkrétne divadelné predstavenie, na ktoré sa Roman Polák ako mladý gymnazista prišiel pozrieť. Opätovne sa stretli ako porotca a autor a postupne nachádzajú k sebe profesionálnu, ale aj súkromnú cestu. Polák uviedol na profesionálne a amatérske scény doposiaľ sedem Horákových divadelných hier, čo vypovedá o osobnom vzťahu založenom na živom tvorivom dialógu.
Karol Horák (Hľadanie divadelného jazyka) podáva precíznu „štúdiu“ divadelnej tvorby svojho dialogického partnera. Sústreďuje sa najmä na konjunkciu amatérskeho alternatívneho divadla prvotných Polákových réžií v profesionálnom divadle. Analyticky sa venuje predovšetkým obdobiu prvého režisérovho desaťročia po skončení VŠMU. Podrobne sleduje režisérske dozrievanie rozborom a interpretáciou divadelných hier, rekonštruuje Polákove metamorfózy pri koncipovaní vlastnej ideovo-umeleckej koncepcie. Opiera sa o dobové kritiky, odborné štúdie, prináša vlastné postuláty, pričom čitateľovi abstrahuje základné a osobité znaky Polákovej režijnej tvorby. Zároveň prostredníctvom svojho poznania a skúsenosti „oživuje“ jednotlivé divadelné predstavenia, zákulisie inscenačného procesu a vnímanie divadelného výsledku.
V dialogickom texte (Rozhovory s Romanom Polákom) Horák ustupuje do pozadia. Plní úlohu sprievodcu, je tým, kto udáva smer dialógu, ale neuzurpuje si vlastnú plochu rozhovoru. Priamo, miestami až lakonicky kladie otázky spovedanému. Otázku predkladá ako impulz, ktorý podnecuje k rozprávaniu. R. Polák je priamočiary rozprávač, otvorený k sebe aj čitateľovi. Nepatetizuje, nesentimentalizuje, racionálne, ale nie bez subjektivity, uvoľnene, prirodzene konverzuje. Jeho spomienkové rozprávanie smeruje k pointe.
Obaja dialogickí partneri hľadajú extrakt divadelnej tvorby, a tak rozhovor nekĺže k „zábavným príhodám z režírovania“.
Karol Horák je výnimočne skúsený autor na to, aby zaostal za svojím vytýčeným cieľom. Maľuje portrét začínajúceho mladého autora, zaujatého alternatívnym, experimentálnym divadlom, ktorý sa prepracuje na jedného z čelných režisérov súčasného slovenského divadelníctva. Kontúry činorodej osobnosti Romana Poláka knihou Horák – Polák – Hovory o divadle dostali svoju reálnu a príťažlivú podobu. Trojuholník Horák – Polák – divadlo mimoriadne funguje.
