Vyhľadávanie
Zostavil Milan Polák
Bratislava, Združenie slovenských divadelných kritikov a teoretikov 2005
Nejde o rozsiahlu publikáciu, ani jej náklad nie je vysoký, napriek tomu (či práve preto) ide však o knihu veľmi potrebnú a určite by sa mala dostať ku všetkým, ktorí sa aspoň trochu zaujímajú o slovenské divadlo. Zborník Stanislav Vrbka, kritik bez kompromisov, ktorý zostavil Milan Polák, si síce nerobí nárok na komplexné zhodnotenie Vrbkovho diela, no i tak podáva jasný obraz o tom, čo znamenalo jeho vyše tridsaťročné pôsobenie v slovenskom divadle, filme, rozhlase a televízii. Súčasťou zborníka sú aj príspevky, ktoré odzneli na stretnutí pri príležitosti nedožitých 70. narodenín S. Vrbku (22. 3. 1934 – 1. 12. 1991), preto sú ladené osobne i profesionálne. Z ich mozaiky sa pred nami objavuje človek, ktorý mal od začiatku schopnosť chápať a jednoznačne podporovať najaktuálnejšie vývinové trendy dramatického umenia a vždy vedel svoje názory formulovať maximálne jasne a ostro. No zároveň, ako uvádza jeho dlhoročný kolega Ladislav Čavojský, pritom ,,miloval divadlá od Ašu až po Košice. A divadlá milovali jeho. To sa dá povedať o máloktorom kritikovi. Bol ako doma vo všetkých súboroch... Vrbka sa vždy tešil na dobré divadlo a dobrí divadelníci sa tešili na Vrbku“. O to horšie boli potom pre neho roky po auguste 1968, keďže počas normalizácie patril medzi prvých, ktorým nová moc zabránila v ďalšom pôsobení. Odvolali ho z postu podpredsedu Zväzu slovenských dramatických umelcov, riaditeľa Divadelného ústavu a zakázali mu publikovať v tlači. Podľa Štefana Šugára, s ktorým prežíval rovnaký osud ,,svoju situáciu znášal ťažko nie preto, že prišiel o posty a funkcie, ale že nemohol vykonávať prácu, v ktorej videl zmysel svojho života“.
Stanislav Vrbka pracoval následne dlhé roky v bratislavskom Mestskom dome kultúry a osvety ako dramaturg bratislavského Kultúrneho leta a iba vďaka priateľom mohol občas spolupracovať na hodnotení vidieckych divadiel, prípadne pod pseudonymom vydať niektorú zo svojich recenzií. Situácia sa pre neho začala meniť až v druhej polovici 80. rokov, hoci ešte zažil november 1989 a dokonca sa stal šéfredaktorom Literárno-dramatickej redakcie Slovenskej televízie, choroba sa už u neho začala prejavovať. Preto si naozaj možno iba predstavovať, ako by vedel prispieť k inej podobe súčasnej slovenskej divadelnej kritiky. Stanislav Vrbka zanechal za sebou dielo, v ktorom je, povedané slovami Milana Poláka ,,nielen veľa objektívneho a zrozumiteľného svedectva o jednotlivých artefaktoch dramatického umenia, ale aj veľa podnetov a námetov na ďalšie rozvíjanie jeho stále príťažlivej a inšpiratívnej kritickej pozostalosti“.
Marcela Košťálová
