Malá Evka sa očami plnými výčitiek za-
dívala na oblohu. Tá bola plná hviezd
a ďalekých svetov, no pre ňu sa jej osobný
život zmrštil iba na jedinú žltú hviezdu pri-
pnutú na roztrhanom kabáte…
Eva Slonimová prežila tie najhoršie útra-
py, aké len môže
dieťa zažiť. Hoci sa
k svojim spomien-
kam zachyteným
v knihe Dívaj sa na
hviezdy (Ikar 2015,
preklad Adriena
Richterová) vrátila
s vyše šesťdesiat-
ročným odstupom,
bolo nesmierne
dôležité, aby vyroz-
právala svoj príbeh.
Židia totiž nechápu
minulosť ako reťazec udalostí nasledujú-
cich za sebou v chronologickom poradí, ale
ako kontinuálnu tradíciu, súčasťou ktorej
sa stávajú. Evino rozprávanie sa tak sta-
lo súčasťou kolektívnej pamäte. História
nie je len súhrnom naučených faktov, ale
príbehom jednotlivých ľudských radostí
i utrpení.
Autorka pochádzajúca zo Slovenska
začína svoj príbeh rozprávaním o detstve
prežitom na bratislavských Palisádach
v rozvetvenej rodine. Najšťastnejšie obdo-
bie jej života ukončilo vypuknutie druhej
svetovej vojny. Rodine zostalo iba nečinne
sa prizerať, ako ju zo dňa na deň oberajú
o tie najzákladnejšie ľudské práva a dôstoj-
nosť. Jej rodičia mali na výber iba z dvoch
možností: buď udržať rodinu pokope a pri-
jať, čo im osud nadelil, alebo sa rozdeliť
a poslať deti na neznáme miesta do Maďar-
ska. A práve tam sa začína putovanie malej
Evy a jej mladšej sestry Marty. Aby prežili,
museli sa zriecť svojho náboženstva, vlast-
ného jazyka, tradície aj celkovej identity.
Eva rýchlo pochopila, čo všetko sú ľudia
schopní urobiť zo strachu, ale aj z chamti-
vosti. Ešte väčšmi ju poznačilo stretnutie
s gardistami, nemeckými SS dôstojníkmi
a samotným Mengelem. V koncentračnom
tábore Osvienčim, kam sa obe sestry ne-
šťastnou náhodou dostali, sa ľudské túžby
zúžili na žiadosť o kúsok jedla či vody a boj
o holý život. Napriek hrôze, ktorá Evu ob-
klopovala, chcela zúfalo prežiť. Posilňoval
ju sľub, ktorý si dala, že po skončení týchto
útrap založí veľkú rodinu a vynahradí si
tým to, o čo prišla. To sa jej podarilo po
emigrácii do Austrálie.
