Recenzia
Róbert Pospiš
23.02.2021

Divoká neha

Jim Harrison: Básne

Preklad: Jana Kantorová-Báliková

Kordíky: Skalná ruža, 2020

 

Splynúť s básňou. Celoživotná púť večných hľadačov krásy a pravdy. Americký básnik Jim Harrison bol jedným z nich. Posledný svojho druhu. Autentický rozprávač veľkých príbehov s výrazom divokého proroka. Výber z tvorby americkej legendy vydalo nedávno vydavateľstvo Skalná ruža. Zbierka s názvom Básne je bez akýchkoľvek pochýb veľkou udalosťou. Na takú koncertovanú silu poézie dnes totiž čitateľ narazí iba výnimočne.

Citlivý preklad Jany Kantorovej-Bálikovej si zaslúži úprimný rešpekt, s veľkosťou Harrisonovej osobnosti narába ako sofistikovaný pozorovateľ. Aj preto sa čitateľ dokáže naplno ponoriť do jeho sveta. Jim Harrison ho budoval dlhé desaťročia a po jeho smrti v roku 2016 žije naďalej v jeho básňach. Slová, ktoré ich autor prehrabával so sústredením neúnavného roľníka.

Harrison bol súčasťou divokej americkej prírody. Nie nadarmo našiel svoje útočisko práve v Patagónii a Montane. Potreboval počuť les, potok, nočné rozhovory zvierat, vnímať ich vlastnými zmyslami. Cítiť mohutnosť prírody v jej nerušenej harmónii.

Kráčame za jeho chrbtom a čakáme. Krása poézie je ukrytá v schopnosti načúvať. A Harrison rozpráva s takou uhrančivosťou, že čitateľ už počas prvého dotyku s jeho tvorbou pochopí jej výnimočnosť. A bez zbytočného pátosu a preháňania sa stane samozrejmou súčasťou jeho vnútorného sveta.

Jim Harrison pretavil zákony prírody do vlastných slov. Citovanie jednotlivých básní by bolo v tomto prípade krádežou prvotného čitateľského zážitku. Mystérium, ktoré dokázal americký básnik zakomponovať aj do krátkych básní, je neklamným znakom skutočného génia slova. Prirovnávanie k Waltovi Whitmanovi je namieste.

Obaja básnici obdivovali americkú prírodu a rozumeli ľudskosti. Jim Harrison však nepotrebuje žiadnu reklamnú pečiatku. Básne muža, ktorý svoj život zasvätil tichému hľadaniu dunivo subtílnych príbehov uprostred rozľahlej krajiny, pôsobia v súčasnej ére komunikačného pretlaku ako zjavenie. Akoby sa vypol všetok informačný šum a my sa môžeme vrátiť k vlastnej imaginácii. Vďaka slovám.

Nezabudnuteľný zážitok zostáva v čitateľovi aj týždne po dočítaní poslednej básne. Sedemdesiatosemročný básnik zomrel počas práce na nedokončenej básni. Vďaka vydavateľstvu Skalná ruža máte možnosť prečítať si ju v slovenskom preklade. Bezmenná báseň je jedným z vrcholov celej zbierky. Existuje väčší dôkaz o tom, že jazyk básnika sa neustále vyvíja?