Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2011
Aj tí, čo si myslia, že Tatry poznajú a majú ich zmapované, musia priznať, že ich nádhera sa dá vnímať a obdivovať donekonečna. Najlepšie je presvedčiť sa priamo v lone jej prírody, na vlastné oči. Ak takú možnosť práve nemáte, tak sprostredkovane vám to ponúka táto publikácia – s určitým nadhľadom, „exkurziou“ do minulosti našich veľhôr a na miesta, kam by ste sa len ťažko dostali. Vyše dvesto strán textu a takmer päťsto farebných fotografií vás vtiahne do „lyriky faktografie“. Obsah nenechá nikoho ľadovým, napriek (aj) ľadovým motívom.
O Tatrách vyšlo už mnoho kníh, každá je do určitej miery špecifická, už názov tejto monografie – Divy Tatier – prezrádza, že v nej autor uplatnil výnimočnú a originálnu optiku. Neodškriepiteľnou výhodou pri odhaľovaní divov je autorova suverénna znalosť prostredia, ako aj zjednotenie autorstva textu a fotografií. Geografia – geomorfológia – environmentalistika – turistika, to je línia, ktorú ponúka čitateľovi pri obdivovaní tatranských divov. Bohatý faktograficky „širokospektrálny“ text citlivo dopĺňajú nádherné farebné fotografie. Ten, čo by chcel knihu iba prelistovať, prebehnúť očami a, takpovediac, iba si „popásť zrak“, zaručene neuspeje. Pravdepodobne sa do knihy začíta. Náhoda chcela, že pri písaní tejto recenzie ma navštívil rodený Tatranec a Divy Tatier ho na prvý pohľad zaujali, ako sa vyjadril, našiel v nej množstvo nových, neznámych faktov, pričom by si nikdy nepomyslel, že „kopec, ktorý som prešiel stokrát a bol som presvedčený, že ho poznám detailne, vlastne nepoznám“. Autor si všíma celú „tatranskú panoramatickú dĺžku“, teda Západné, Vysoké a Belianske Tatry, ale venuje priestor aj ich poľskej časti. Vždy dominuje súzvuk prírody a spoločnosti, lebo aj tu, v zdanlivo neobývaných šírych priestoroch musí byť človek stredobodom pozornosti. Vypovedajú o tom rôzne príbehy, povesti a svedectvá o horách, tatranských osadách i podtatranskej krajine – Spiši, Liptove, Orave i poľskom Podhalí.
Tatranská turistika rozprúdila poznávanie neprebádaného domáceho horstva pravidelnejšie až od poslednej tretiny 19. storočia, po konštituovaní Uhorského karpatského spolku (1873). Vtedy sa zakladali aj prvé tatranské osady. Tatranskej turistike veľmi pomohlo ich postupné prepojenie, ale aj otvorenie Košicko-bohumínskej železnice (1871), neskôr autobusová doprava a lanovkové dráhy. Osobitnú úlohu zohrávali tatranské chaty. Zbojnička, Terynka, Brnčalka a ďalšie vysokohorské chaty sú príjemnou súčasťou drsnej vysokotatranskej krajiny, sú akýmsi prívetivým ostrovom medzi ozrutnými skalami. S rozvojom turistiky súvisí aj budovanie značkovaných chodníkov, rozvoj športu, najmä lyžiarskeho, horolezectva, pobyty návštevníkov v ozdravovniach a kúpeľoch.
Doliny, sedlá, štíty, veže, kopy, kotliny, plesá, potoky, vodopády... všetky sú výnimočné. Pri pohľade na bizarné bralá si stačí predstaviť odtlačok laby druhohorného dinosaura vo vtedajších Pratatrách, v starších treťohorách tam potom špliechalo rozbúrené more plné žralokov a ešte neskôr na tých istých miestach v mladších treťohorách ich vystriedalo pohorie ako zárodok dnešných Tatier. Pieskovce a íly nahradili vyvreliny známe ako tatranské žuly. Po takom návrate do minulosti vám nedá, aby ste nepokračovali trebárs kapitolkou o ľadovcoch.
Ťažko odolať, keď sa nemusíte do čítania nútiť, ale, naopak, každá strana vzbudzuje zvedavosť a núti vás, aby ste prešli na ďalšiu. Divy Tatier rozhodne nemožno zaradiť do kategórie „prečítať a odložiť“, skôr do kategórie stálych návratov a inšpirácií. Bolo by divné, keby Divy Tatier neudivovali v tom pozitívnom zmysle slova.
