Vyhľadávanie
Príjemný začiatok
Anton Rákay: Dlhá cesta
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2005
Bolo to revolučne neodolateľné, keď do viktoriánskeho Anglicka zakočoval cigánik – krásny vznešený divoch. Mladé grófky odrazu nebaví posedávať pri čaji so svojimi impotentnými aristokratmi a matkami... Pozrite si to v poviedke D. H. Lawrenca. Potom vám možno príde ľúto, že u nás sa v súvislosti s rómskou otázkou hovorí najmä o sociálno-ekonomických ukazovateľoch... Nedá sa o tých našich „vznešených divochoch“ povedať čosi efektné?
Zdá sa, že občas áno... Pretože na pulty kníhkupectiev sa dostal román Antona Rákaya, autora kultivovane populárnych príbehov o najpálčivejších otázkach nášho zdravotníctva a spoločnosti. V tom poslednom sa problémy sterilizácie, postoja cirkvi a Európskej únie, najmä však problémy Rómov vysvetľujú dôsledne a otvorene... A efektne.
Zložité javy majú často viacero pravdivých tvárí. Nedobrovoľná sterilizácia môže byť začiatkom genocídy, ale i jedinou možnosťou záchrany života. A lekár z nej obžalovaný môže mnohých zachrániť. Inštitúcie Európskej únie iniciujú nie celkom pochopiteľné procesy, ale i záslužné projekty. Cirkev občas zaujme drasticky konzervatívny postoj, no vie byť i chápavá a nápomocná. V Rákayovom románe je najzložitejším problémom samotné rómske etnikum a jeho tajomná podstata. Objasňuje ju najvznešenejšia divoška – najstaršia a najjasnozrivejšia dáma v osade: „Toto je naša lung drum – dlhá, predlhá cesta bez konca kraja... možno sa raz naučíte rozumieť napríklad aj našim pesničkám... v nich sa často spieva o návrate domov, ibaže to nie je len také... my Rómovia totiž nijaký skutočný domov vlastne nemáme... je vôbec možné snívať o niečom, čo asi v skutočnosti ani neexistuje?“ (s. 127) Tu autobiograficky ladený hrdina – mladý doktor s dušou spasiteľa – pocíti i osobnú spriaznenosť, a keď stretáva osudovú ženu, začne sa rozvíjať najvýraznejší príbeh tejto knižky. Príbeh trocha banálnejší než skutočné problémy v pozadí, no plný silnej atmosféry. Osudová žena stelesňuje fascinujúco chladnú dokonalosť a desivú krásu. Diskrétne, ale pevne sa ho naveky zmocnila; a čoskoro sa prejavila i jej chladná brutalita: „Je koniec. Čím skôr to prijmeš, tým to bude pre teba lepšie... nedramatizuj to“ (s. 13). Nečudo, že láskavý doktor zopár rokov zúfa, no pri práci ho akoby nechtiac stretne šťastie. Už nie s chladne dokonalým, ale s poeticky ľudským stvorením zažíva vzrušujúci happyend. No je to záver rafinovane otvorený. Zárodok príbehu o dlhoročnom smútení vznikol počas podobne vzrušujúcej noci. Čo vyzerá ako cieľ, môže byť vždy len štartom – začiatkom ďalšej cesty.
Podobne je to i s Rómami – pán doktor azda dosiahol svoj cieľ, podarilo sa mu odhaliť ich múdrosť, šarm, inakosť... No i tak sme všetci na začiatku. Na začiatku dlhej cesty, ktorá vedie od schátraných osád k fascinujúcemu svetu vznešených divochov. Musia ňou kráčať oni – kým nám neukážu, čo je v nich. Musíme ňou kráčať my – kým nepochopíme. Je to však príjemný začiatok.
Iveta Laurincová
