V jedno jesenné popoludnie v kaviarni preruší zamyslenú Waris zvonenie telefónu. Brat Mohamed jej oznámi, že mama je veľmi chorá, má silné bolesti a nevedia jej pomôcť. Okamžite začne konať s odhodlaním dostať mamu k sebe do Viedne, kde jej môžu poskytnúť lepšiu starostlivosť. Do Somálska však po ňu ísť nemôže – po svojich otvorených prejavoch o tvrdých praktikách ženskej vyriezky je krajanmi odsudzovaná a zatracovaná. Jej domov je ešte vždy nebezpečnou krajinou bez zákonov a funkčnej vlády, pretrváva tu občianska vojna a riziká ohrozenia života sú pre ňu príliš vysoké.
Pre mamu zabezpečí najlepších lekárov a hneď po príchode do Viedne ju operujú. Waris sa s ňou po dlhej dobe stretáva a očakáva zmierenie. Mama však tvrdošijne odmieta dcérin boj za ženské práva, za zmenu tradícií. Príchodom sestry a brata sa názory medzi nimi ešte viac vyostrujú a napriek túžbe byť medzi svojimi Waris zisťuje, že je sama. Autorka tu prostredníctvom otvoreného listu mame odhaľuje svoje trápenie, pocit smútku a odkrýva aj problémy s alkoholom, ktorý jej sčasti pomohol zvládnuť samotu. Bojuje za práva žien, za pomoc svojim blízkym a rodnej krajine, no trápi ju ten najťažší zápas – boj s mamou, ktorá ju odmieta pochopiť...