Vyhľadávanie
Dobré, silné, čiže fantasy po slovensky
Štefan Konkol, Alexandra Pavelková: Miešanci
Bratislava, Epos 2000
Dvaja autori populárnej fantastiky spojenými silami vytvorili pravdepodobne prvý slovenský epos hrdinskej fantasy. Čitateľovi sú známi finálovou účasťou v súťaži o Cenu Gustáva Reussa aj samostatnými knižnými publikáciami: Konkol románom Operený had, Pavelková poviedkovou zbierkou SF 001 a románom Piesok vo vetre.
Dobrodružný príbeh situovaný do čarovného sveta modernizovanej rozprávky autoreferenčne nadväzuje na zahraničnú tvorbu typmi postáv, dejovou výstavbou, exotickým prostredím aj magickými rekvizitami. Sympatickú snahu priblížiť dielo našej kultúrnej tradícii možno vidieť v pokuse charakterizovať ,,staré rasy" dialektmi slovenčiny. Záhoráčtina trpaslíkov či archaizujúca reč sivých elfov (pripomínajúca staroslovienčinu) sú očividne inšpirované skvelým cyklom Andrzeja Szapkowskiho o zaklínačovi Geraltovi.
Elfovia, škrati, ghúli a trpaslíci patria ku štandardnému repertoáru postáv fantasy. Zlý mág či démon Šajdán sa od svojich predobrazov odlišuje najmä menom, poslovenčeným arabským výrazom pre diabla. Postavou Verbasky pokračuje Pavelková vo svojej záľube v silných a ušľachtilých bojovníčkach a liečiteľkách, ktoré ako prvá uviedla do slovenskej literatúry (Filen z Piesku vo vetre). Hrdinských mladých miešancov ,,starých rás" s ľuďmi možno považovať za zárodok nového typu fantastickej postavy. Orys a Verbaska zároveň nadväzujú na etickú hodnotu predchádzajúcej tvorby spoluautorov -- odsúdenie intolerancie.
V žánri fantasy zakotvujú dej aj magické rekvizity (zázračný prsteň s modrým kameňom, magický kryštál), exotické prostredie s rozprávkovými a hororovými prvkami (Les hrôzy, Otrávená rieka) a paralelná narácia dobrodružných ciest hlavných hrdinov. Verbasku a Orysa spája začínajúca sa láska aj tajomstvo pôvodu. V zápletke sa ich cesty rozídu, aby sa opäť skrížili po prekonaní mnohých bojov a protivenstiev.
Príbeh sa rekurzívne odvoláva na viaceré žánre. Naturalistické opisy prekvapia len čitateľa málo oboznámeného so súčasným hororom. Popri prvkoch rozprávky, hrdinskej fantasy či historického romantického príbehu v knihe nájdeme aj stopy indiánky (Plecnatý Orys oblečený v jelenici, o pol hlavy prevyšujúci najvyššieho z pouličných povaľačov, pripomína Conana kríženého s Old Shatterhandom). Hodnovernú vizualizáciu fantastického ozvláštnenia azda možno pripísať vecnému pohľadu a životnej skúsenosti lekára a cestovateľa Konkola. Odmietam však pristúpiť na obľúbenú hru a hádať ,,čo kto napísal": text na mňa pôsobí dosť ucelene. Podľa informácie vydavateľa vraj o poradí mien autorov rozhodla kocka... Na konci knihy autori sľubujú pokračovanie. Ktovie, ako sa bude ďalej vyvíjať nielen príbeh, ale aj jeho spracovanie.
Ondrej Herec
Knižná revue 20/2001, s. 5
