DOBRODRUŽSTVO POČÍTAČOVÉHO HEKERA - Hrvoje Kovačević

Preklad Alica Kulihová
Perfekt 2015
Na obálke románu pre čitateľov od 9 rokov, ktorý
v roku 1998 získal prestížnu literárnu cenu Gri-
gora Viteza za najlepšie diela pre deti a mládež
v Chorvátsku, sa dočítame: „Počítačové hry sú
čoraz dômyselnejšie
a dokonalejšie, ich
hráči sa púšťajú do
neuveriteľných dob-
rodružstiev. Existujú
však hranice, za kto-
rými sa zábava mení
na nebezpečnú hru.
Toto je príbeh o he-
kerovi, ktorý sa do-
stal za tieto hranice. Podarí sa mu dohrať hru
do konca?“
 Po takomto úvode vari každý dnešný bežne
rozhľadený človek očakáva prinajmenšom román
o prekročení hrozieb, ako ich načrtol najprv ani-
movaný seriál Ovce.sk a následne knižky Miro-
slava Drobného OVCE.sk 01 a OVCE.sk 02. Ale nie,
trinásťročný heker Vito Šimić z Dobrodružstva
počítačového hekera nie je dokonca zapojený
ani do hekerskej skupiny Anonymous. Samozrej-
me, veď skupina sa začala formovať až v roku
2003 a keď v roku 1998 mladý chorvátsky autor
Hrvoje Kovačević (1966) knihu vydal, o súčasných
hekerských taktikách, postupoch a cieľoch ešte
nebolo ani chyrovať. Preto sa stalo, čo autor nemo-
hol predpokladať: jeho technické sci-fi  myšlienky
sa minuli s rýchlo napredujúcou praxou, vývoj
šiel iným smerom. Dospelý čitateľ občas tápe,
hoci minulosť by mu mala byť povedomá, detský
čitateľ sa však zrejme zorientuje ľahšie, nemá
natoľko rigiditou ostrúhanú fantáziu. Navyše ho
strhne dej, ktorý graduje až do poslednej stránky.
 Detskí hrdinovia sú reálne detskí, cítia strach,
chceli by sa páčiť, imponovať a hanbia sa to pri-
znať. Poháňa ich zvedavosť, dospelých hnevajú.
Vystihnutie charakterov, pričom každý je odliš-
ný od druhých, patrí k silným stránkam diela.
Fabula sa vinie viacerými smermi, ale zostáva
jednoduchou na pochopenie. Čitateľ od deviatich
rokov, ako odporúča kniha, najmä ak je chlapcom
alebo fanúšikom/fanúšičkou nových technológií,
počítača, internetu, si na téme polahodí. Záver
knihy zvestuje posolstvo vzájomného medzige-
neračného odpúšťania si. A čo už môže byť lepšie
ako to, keď kniha prinesie zmierenie sa medzi
rodičmi a deťmi?
 Vydavateľstvo treba pochváliť aj za krátke
informatívne texty o autorovi a prekladateľke.
Zdá sa, že je zatiaľ spomedzi väčších slovenských
vydavateľov jediné, ktoré si začalo osvojovať túto
dobrú prax aj pri knihách bez prebalu. Navyše
v tomto prípade aj s fotkami oboch zainteresova-
ných, čo len zlepšuje možnosť nadviazať kontakt
a zvyšuje vedomie, že ani kniha nevznikla len
lusknutím prstov. Jednoduché ilustrácie Ivana
Prlića Prleho na spôsob maľovaniek Kovačevićovu
knihu spestrujú a odľahčujú.