Žilkova najnovšia monografia Dobrodružstvo teórie tvorby (Univerzita Konštantína Filozofa 2015) je výberom autorových článkov a štúdií z posledného obdobia. Okrem toho, že tieto práce vznikali pri rôznych príležitostiach, majú aj pomerne veľký tematický rozptyl. Zatiaľ čo dva úvodné príspevky ozrejmujú, ako už spomínaná nitrianska škola prispela k rozvoju umenovedného myslenia doma i v zahraničí, témami ďalších prác sú napríklad komickosť
a jej poetika, topografická symbolika v dielach stredoeurópskych umelcov, duchovnosť ako hlavný princíp poézie Milana Rúfusa, zástoj metafikcie u popredných predstaviteľov slovenskej postmodernej prózy či vzťah medzi literatúrou a filmom. Nesmierne prínosný diel knihy tvorí ešte rozhovor, ktorý autor v roku 2014 poskytol pre časopis Mladá veda. Za drobnú chybu možno považovať snáď len fakt, že v závere nie je uvedená edičná poznámka s bibliografickými údajmi o pôvodnom vydaní jednotlivých prác.
Základný charakter Žilkovho prístupu k zvoleným témam dobre vystihuje slovo dobrodružstvo zahrnuté v názve knihy. Presne ako autor nejakého dobrodružného príbehu, robí všetko pre to, aby na svojho čitateľa pôsobil sugestívne a aby tak podstatne zvýšil záujem o prerozprávané fakty či udalosti. Aj preto majú v jeho knihe veľmi dôležitý význam rôzne ilustratívne príklady podporujúce najmä pútavosť a kreatívnosť výkladu. Nie je dokonca nič výnimočné, keď sa popri známych a všeobecne uznávaných príkladoch z dejín umenia objavia príklady z prozaickejších oblastí ľudského života. Asi naozaj len málokto by čakal, že súčasťou vedeckých štúdií o umeleckej tvorbe budú napríklad zmienky o futbale. K podmanivosti celej knihy však prispieva aj autorov nenáročný, ľahko pochopiteľný a prehľadný štýl písania.
Publikácia Tibora Žilku ukazuje, že aj odborný výklad umenia môže byť taký lákavý a nevšedný ako samotné umenie. Urobiť takýto výklad iste nie je nič jednoduché, ale teraz už aspoň vieme, že jeho najdôležitejšími podmienkami sú otvorená myseľ, ľahkosť pera a dôvtip.