Recenzia
Dušan Teplan
28.11.2016

Dobrodružstvo teórie tvorby - Tibor Žilka

Univerzitný profesor Tibor Žilka (1939) už dlhodobo patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti umenovedy na Slovensku. Jeho bádateľská činnosť je neobyčajne pestrá, ako fundovaný znalec literatúry, filmu či divadla skúma základné umelecké postupy a princípy. Veľa píše o osobitostiach tvorby v stredoeurópskom regióne a z domácich bádateľov má azda najväčší podiel na objasňovaní kľúčových znakov post  moderných diel. Z metodologického hľadiska svoje postoje formuluje v súlade s tzv. nitrianskou školou, ktorú aj on sám pred niekoľkými desaťročiami pomohol sformovať. Vo výskume umenia uprednostňuje najmä semioticko-komunikačný prístup, hoci neraz nadväzuje na estetické koncepty tradičného typu a taktiež využíva rozličné poznatky z oblasti filozofie či historiografie.

Žilkova najnovšia monografia Dobrodružstvo teórie tvorby (Univerzita Konštantína Filozofa 2015) je výberom autorových článkov a štúdií z posledného obdobia. Okrem toho, že tieto práce vznikali pri rôznych príležitostiach, majú aj pomerne veľký tematický rozptyl. Zatiaľ čo dva úvodné príspevky ozrejmujú, ako už spomínaná nitrianska škola prispela k rozvoju umenovedného myslenia doma i v zahraničí, témami ďalších prác sú napríklad komickosť
a jej poetika, topografická symbolika v dielach stredoeurópskych umelcov, duchovnosť ako hlavný princíp poézie Milana Rúfusa, zástoj metafikcie u popredných predstaviteľov slovenskej postmodernej prózy či vzťah medzi literatúrou a filmom. Nesmierne prínosný diel knihy tvorí ešte rozhovor, ktorý autor v roku 2014 poskytol pre časopis Mladá veda. Za drobnú chybu možno považovať snáď len fakt, že v závere nie je uvedená edičná poznámka s bibliografickými údajmi o pôvodnom vydaní jednotlivých prác.

Základný charakter Žilkovho prístupu k zvoleným témam dobre vystihuje slovo dobrodružstvo zahrnuté v názve knihy. Presne ako autor nejakého dobrodružného príbehu, robí všetko pre to, aby na svojho čitateľa pôsobil sugestívne a aby tak podstatne zvýšil záujem o prerozprávané fakty či udalosti. Aj preto majú v jeho knihe veľmi dôležitý význam rôzne ilustratívne príklady podporujúce najmä pútavosť a kreatívnosť výkladu. Nie je dokonca nič výnimočné, keď sa popri známych a všeobecne uznávaných príkladoch z dejín umenia objavia príklady z prozaickejších oblastí ľudského života. Asi naozaj len málokto by čakal, že súčasťou vedeckých štúdií o umeleckej tvorbe budú napríklad zmienky o futbale. K podmanivosti celej knihy však prispieva aj autorov nenáročný, ľahko pochopiteľný a prehľadný štýl písania.

Publikácia Tibora Žilku ukazuje, že aj odborný výklad umenia môže byť taký lákavý a nevšedný ako samotné umenie. Urobiť takýto výklad iste nie je nič jednoduché, ale teraz už aspoň vieme, že jeho najdôležitejšími podmienkami sú otvorená myseľ, ľahkosť pera a dôvtip.