Vyhľadávanie
Bratislava, Aspekt 2010
Keď som sa prvýkrát dopočula o novej knihe autorky Jany Juráňovej, bola som zvedavá, prečo sa hlavný hrdina, Dobroš, nemusí zastreliť a prečo by sa vôbec zastreliť mal? Oceňujem preto pútavo zvolený názov, ktorý v čitateľovi prebudí pud pátrača. Navyše, akiste nás zmätie grafické zvýraznenie časti názvu „sa musí zastreliť“...Juráňová, príslovečná svojou záľubou v irónii a sarkazme, ostala verná svojej povesti. Postavy bez podrobnejšie vykreslených charakterov, redukované na figúrky, slúžia na sprostredkovanie rôznych prípadov diskriminácie (aj tej pozitívnej), netolerancie, predsudkov voči inakosti. A tých je neúrekom, keďže kniha bola napísaná na podnet združenia Občan, demokracia a zodpovednosť pre portál diskriminacia.sk. Pod ťarchou toľkých morálnych výkričníkov občas kniha stráca zo svojej sviežosti, spontánnosti. Treba však pripustiť, že nie celkom neopodstatnene – v celej knihe dominuje autorkin zámer nastaviť nemilosrdné zrkadlo tým, ktorí sa za diskriminujúcich nepovažujú alebo netušia o svojich predsudkoch.
Ústrednú postavu, či skôr ústrednú karikatúru, Dobroša Dobríka si pravdepodobne ťažko obľúbite. Dištancuje sa od neho aj autorka, takže hoci svet vnímame cez Dobrošovu optiku, rozprávanie sa realizuje v 3. osobe. Autorka vo vás tento dojem úspešne podporuje od začiatku až do konca. Kto je vlastne Dobroš Dobrík? „Básnik, presnejšie textár, ešte presnejšie kopyvrajter.“ Alebo kreatívec, ako sa s obľubou nazýva. Buduje si veľkú kariéru v reklamnej agentúre, v semenisku ctižiadostivých egomaniakov, ktorá je sama často zdrojom znevažovania rôznych skupín (najčastejšie žien) s cieľom prvoplánovo šokovať za každú cenu. Vo svojom povrchnom a pohodlnom živote sa stretáva s rôznymi prípadmi diskriminácie a netolerancie, s rodovými stereotypmi, predsudkami či krátkozrakými opatreniami (napríklad „hovoriace semafory“, ktoré nevidiacim viac uškodia, než pomôžu).Ženské postavy sú až na pár výnimiek povrchné, nesamostatné, neemancipované doplnky mužov podliehajúce šablónovitým rodovým stereotypom. Poslanie týchto bábik je predurčené: dobre vyzerať, dobre sa vydať a porodiť. Typický obraz rodových stereotypov reflektuje autorka na Zlatici a jej rodine.
Popritom trefne ironizuje partnerské vzťahy. Absurdné motívy ich udržiavania si všimneme na postave Dobroša Dobríka, ktorý vo vzťahu zotrváva len z pohodlnosti. Manželské zväzky slúžia ako oázy blahobytu a vrcholu úsilia pre ženskú časť populácie a zároveň predstavujú pokojný prístavček pre mužov vyčerpaných kariérou. Hoci dialógy pôsobia občas trochu učebnicovo, dielo pobaví, poučí a možno niekoho aj urazí.Záver je skvostne ironický – Dobroš osvieži svoje nahlodané ego a v kruhu rodiny svojej „súčasnej“, posilnený vodkou v duchu vlastného reklamného sloganu „S vodkou to dokážete,“ požiada Zlaticu o ruku...
