Vyhľadávanie
Žítkovské bohyně, Hastrman, Houbařka, Do tmy, Porodní bába, Pravek a iné časy – do tohto kontextu sa po r. 2012 vracia B. Němcová vo výbere literárnej historičky Jaroslavy Janáčkovej
Vždy záleží aj na tom, v akom období vyjde staršie dielo nanovo. A dnes je naozaj veľmi v(ý)hodná pôda na nové zasadenie známych dedinských poviedok Boženy Němcovej.
Ide o druhé vydanie jej piatich zrelých próz Divá Bára, Dobrý člověk, Čtyry doby, Chyže pod horami, Cesta z pouti v slovartovskej edícii Česká klasika. Text je zachovaný takmer v nezmenenej podobe (len s minimálnymi gramatickými zásahmi), takže najmä slovenský čitateľ sa môže poviedkami prehrýzať s väčšími, predovšetkým lexikálnymi komplikáciami.
Vydarený dizajn
Tentoraz si bola redakcia plne vedomá toho, že dielo nie je písané súčasnou češtinou, preto musí ľahšie čitateľným lektúram na knižnom trhu adekvátne konkurovať; a hoci mu úspech môže zaručiť už samotné autorkino meno, preferencie dnešného čitateľa sa orientujú aj podľa vizuálnej kvality. Ilustrácia talentovanej dvojice Tomski&Polanski dala Divej Báre a jiným dívkám na útěku moderný výraz. Ich atraktívny mix moderného, socialisticko-realistického, romantizujúceho i komiksového „vniesol“ do Boženy Němcovej potrebný „look“. Taktiež dvojlisty prednej a zadnej predsádky sú veľmi nápadito potlačené ilustráciami osemnástich radov očí vyjadrujúcich rôzne emócie. Vo väčšine poviedok sú oči nástrojom príťažlivosti, strachu, krásy, vzbury, ale aj príčinou primitívneho odsúdenia a hanby.
Osobné a literárne
Doslov Jaroslavy Janáčkovej nám odomyká dostatočné množstvo zámkov do pohnutých situácií osobného života Boženy Němcovej. Dokazuje súvislosti medzi útekmi literárnych hrdiniek a útekmi autorky. Všetko napísané tak dostáva 3D rozmer. Vždy sa vyhľadávalo pozadie umeleckých diel, vždy pútalo zisťovanie, ako daný príbeh vznikol, k čomu konkrétnemu sa viaže. A najmä v dnešnej dobe sa na sociálnych sieťach cení „úprimná story za fikciou či fantáziou“. To „osobné“ (v duchu nepísaného hesla čím intímnejšie, tým viac lajkov) sa stáva najsladšou ingredienciou umeleckej tvorby. V takomto zmysle aj poznanie osobných ťažkostí Boženy Němcovej počas manželského života a ich vzťahu k jej literárnej činnosti prehlbuje naše čítanie spomínaných poviedok.
Za koho ísť?
V dobe, v ktorej začali vychádzať Němcovej prózy o dievčatách na úteku, bol žáner dedinskej poviedky obzvlášť populárny. Vďaka brilantným dielam 19. a 20. storočia opisujúcim nevyčerpateľné bohatstvo situácií, charakterov, ojedinelostí vyplývajúcich zo života úzkeho spoločenstva ostáva dedina (najmä tematizovanie detstva či dospievania v klíme tradícií, predsudkov či osudovosti) i dnes jedným z najplodnejších literárnych miest. Všelijaké liečiteľky, pôrodné baby, samotárky ďaleko od modernej civilizácie silno rezonujú v aktuálnom stave kvalitnej literárnej ponuky a je po nich dopyt. Niektoré súčasné texty však neprekračujú nostalgickú reflexiu dediny.
V tomto výbere však nejde o nostalgické vŕtanie sa v minulosti, v krásnych časoch bezstarostného detstva. Němcovej hrdinky sa ocitajú pred najtemnejšou bránou svojho života. Sú to tínedžerky súce na vydaj. Lenže ísť? A za koho? Možno to teraz vyznelo trochu pateticky a sentimentálne, no Božena Němcová vybrúsila z tejto udalosti, hraničiacej s plochou romantikou, pútavú túžbu po vlastnej sile správne sa rozhodnúť. Nekoná sa nijaký tínedžerský zamilovaný trojuholník, ako sa to deje v súčasných upírskych a dystopických románoch, hoci Němcovej protagonistky sú rovnako tínedžerkami a rovnako prežívajú príťažlivosť k opačnému pohlaviu. Na rozdiel od plytkých prvoplánových dievčenských charakterov Bára, Madla, Katuška, Verunka i Tonička odvážne hľadajú spôsob vyjadrenia slobodnej vôle. Božena Němcová vložila do svojich hrdiniek vlastnosti, aké sa v tej dobe na ženách veľmi nenosili. Programovo búrala stereotypy, ktoré sa jej zahrýzali až do mäsa jej súkromného života. Bolestne zo svojich poviedok kričala, že dievčatá nie sú naivné, vedia si zvoliť podľa srdca aj podľa rozumu svojho manžela, a čo je najdôležitejšie – majú slobodnú vôľu.
Nielen happyendy
Dnes by sme zrejme žiadali ironickejšie pointy a väčšiu relativizáciu charakterov. Jaroslava Janáčková však pridala k poviedkam s explicitným „happyendom“ aj Čtyry doby (nejasnú báseň v próze), Cestu z pouti, ktorá končí len závanom možného šťastného manželstva a Chyžu pod horami, v ktorej Němcová ozvláštňuje čitateľovi správu o uzatvorení manželstva Katušky a Bohuša – prezradí ju ženíchov priateľ v navoňanom salóne povrchnej slečne Amélii striehnucej na Bohuša a jeho pekné veno.
Konečne výnimočné vydanie „čítankovej“ autorky bez toho, aby slúžilo len ako školská (maturitná) pomôcka.
Dominika Petríková (1990) je recenzentka, redaktorka a autorka. Absolvovala odbor slovenský jazyk a literatúra na FiF UK a dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU v Bratislave.
