Vyhľadávanie
Aj z detí možno urobiť „bonsaje“
Gabriela Futová: Dokonalá Klára, Bratislava, SPN – Mladé letá 2008
„Veď som šikovná. A múdra. A takmer dokonalá.“ Šesťročné dievčatko - dokonalá Klára - v rovnomennej knižke Gabiky Futovej má o sebe nespochybniteľnú predstavu. Aj vďaka dospelým. Vo svojej rodine (okrem triezveho deduška) je totiž zbožňovanou primadonkou, dokonalým „obrázkom“, nadaným jedináčikom.
Futová sa problémov identity dotkla už aj v predchádzajúcich dielach. Prvýkrát sa model slečny „dokonalej“ objavil v postave Mimky v knihe Keby som bola bosorka (2003). Mimka mala podobne ako Klára tiež predstavu o svojej výnimočnej šikovnosti. Namiesto toho, aby sa ju snažila rozvinúť a využívať, rozhodla sa dať na „čarodejnícke“ chodníčky, ktoré by podľa nej priniesli úspechy bez námahy.
Klára je čerstvá prváčka. Do školy prichádza s istým vedomostným náskokom voči ostatným deťom. Vie už čítať i počítať. Zaostáva však v emocionálnej a sociálnej rovine. Nevie si budovať zdravé väzby ani s vrstovníkmi, ani s dospelákmi mimo jej rodinného rámca. Chýba jej úcta. Od okolia očakáva zbožňovanie a službu. Tak sa to naučila doma.
Postava Kláry je vybudovaná presvedčivejšie než v prípade „malej bosorky“ Mimky. Autorka sa sústredila na ťažiskový problém Klárinho charakteru; na problém s vlastnou hodnotou, ku ktorému sa dievčatko dopracovalo vďaka nezdravo usmerňovaným ambíciám a nadhodnocovaniu zo strany blízkych. Klárino konanie pôsobí autenticky. Príbeh má prirodzenú gradáciu postavenú na prehlbovaní kontrastu medzi tým, čo si o sebe hlavná hrdinka myslí, a tým ako ju vníma okolie. Typicky pre autorkin rukopis je rozprávanie v prvej osobe z pohľadu Kláry. Takto sa čitateľ ľahšie vnútorne stotožní s daným konfliktom. Záver knihy nie je lacným happy endom. Klára je síce konfrontovaná so svojimi činmi a uvedomuje si, že zlyhala. Stále sa však opiera o ilúziu, že sa hravo, samočinne polepší, lebo je mimoriadne šikovná. Kláru čaká ešte dlhý proces, aby sa naozaj rozhodla bojovať o skutočný životný priestor.
Autorka sa pustila do závažného problému. Až veľmi skutočného pre mnohé deti. Veď narušená sebareflexia nie je v súčasnosti zriedkavým javom. Rodina totiž nie vždy dáva dieťaťu reálnu spätnú väzbu, ktorá je pre jeho zdravý vývoj potrebná. Napriek ambíciám a danostiam dieťa svoj potenciál nerozvíja dostatočne. Je sústredené na seba. Takto si zužuje svoj životný priestor, žije len na povrchu, stáva sa krehké a zraniteľné.
Problematické osobnosti Futovej autorsky veľmi dobre „sadnú“. Sú „živé“ a čitateľsky atraktívne práve preto, že im necháva slobodu. Dovolí, aby sa jej hrdinovia prejavili takí, akí pravdepodobne sú. Skrátka, netvaruje ich na bonsaje.
Timotea Vráblová
