Vyhľadávanie
Amy Dempsey: Surrealizmus
Preklad: Janka Jurečková
Bratislava: Slovart, 2020
Vedeli ste, že Salvador Dalí spolupracoval s Waltom Disneym na filme Destino, ktorý mal premiéru v roku 2003? Alebo že surrealisti obdivovali diela Reného Magritta a on sám psychoanalytické interpretácie odmietal? A čo tak fakt, že „surrealisti ako prví prišli s myšlienkou inštalácie ako tvorivej koncepcie výstavy“ (s. 121)? Tieto a mnohé iné zaujímavé fakty prináša Surrealizmus, ktorý v roku 2020 vydavateľstvo Slovart zaradilo do edície Umenie v skratke.
Táto edícia má ambíciu byť moderným knižným sprievodcom, bohato ilustrovaným, poskytujúcim overené, pozoruhodné a odborné informácie prístupným spôsobom. Túto ambíciu napĺňa stopercentne. Potvrdzuje to aj Surrealizmus z pera Amy Dempseyovej. O tomto umeleckom smere sa už toho popísalo naozaj veľa, o to cennejšie je, že autorka prináša svieži a sugestívny pohľad na jeho diela, autorov, kontext a priebeh. To všetko vo fantastickom vizuálnom stvárnení. Takáto dokonalá skratka surrealizmu rozhodne pristane.
Kniha obsahuje okrem úvodu päť kapitol (Čo je surrealizmus?, Kto boli surrealisti?, Surrealistický tvorivý postup, Surrealistické formy, Surrealistická revolúcia) a na záver časovú os udalostí z rokov 1921 – 1966. Už toto sledované rozpätie naznačuje, že ide o komplexný pohľad na surrealizmus, neobmedzuje sa len na jeho začiatky, ale sprevádza čitateľa aj ďalším vývojom. Všetko v knihe je systematické a prehľadné, či hovoríme o vnútornej strane obálky s kľúčovými pojmami, ktoré sa so surrealizmom spájajú, o stručnom heslovitom zhrnutí hlavných tém po každej kapitole alebo o optike, ktorou Amy Dempseyová na celú problematiku nazerá. S nonšalantnosťou jej písaniu vlastnou zachytáva proces sprofanovania slova surrealizmus, ktoré „sa začalo bežne používať ako synonymum všetkého ,bizarnéhoʽ alebo ,fantastickéhoʽ“ (s. 7). Venuje sa aj kľúčovej otázke vzťahu surrealizmu a reality, pričom veľmi správne poukazuje na „inú rovinu skutočnosti“ (s. 105), ktorou sa autori zaoberali, či na to, že ich „cieľom nebolo uniknúť z reality a žiť vo svete fantázie, ale vytvoriť novú, lepšiu skutočnosť“ (s. 14).
Okrem pútavého výpočtu základných charakteristík surrealizmu v knihe dostávajú priestor informácie o surrealistických výstavách v Kodani (1935), New Yorku (1936) a v iných mestách, ako aj menej známe fakty o surrealizme mimo Európy (Japonsko, Mexiko, USA, Kanada...). Opis atmosféry Medzinárodnej výstavy surrealizmu v Paríži v roku 1938, ktorý nám Amy Dempseyová prináša, akoby v sebe obsahoval esenciu surrealistickej zázračnosti so všetkou jej pôsobivosťou a jedinečnosťou: „v zaprášenej, tlmene osvetlenej miestnosti pripomínajúcej sklad dorážala na divákov aj vôňa pražiacej sa kávy a hysterický smiech, ktorý vydávalo dielo Oscara Domíngueza Nikdy (Jamais, 1937). Išlo vlastne o gramofón, z ktorého trčali nohy figuríny, takže to vyzeralo, akoby ju gramofón pomaly požieral.“ (s. 55)
Pozornosť sa v knihe sústreďuje aj na ženské umelkyne daného obdobia. Meret Oppenheimová či Elsa Schiaparelliová rovným dielom prispievajú k sile surrealistickej scény a táto kniha ich zásluhy primerane eviduje. Pritom naznačuje aj príbehy surrealizmu, v ktorých možno jeho predstaviteľov a predstaviteľky vnímať v najrôznejších vzťahových aj profesionálnych konšteláciách.
Surrealizmus Amy Dempseyovej má potenciál sa stať pútavým čítaním pre nadšencov umenia, ale aj poučným sprievodcom pre študentov či návštevníkov galérií. Kniha je však zároveň koncipovaná tak, že aj keď nepatríte ani do jednej z vyššie spomenutých kategórií, nájdete v nej množstvo zaujímavostí a padlo by vám zaťažko odložiť ju bez dočítania. Vďaka skratkovitej forme, ktorú edícia ponúka, vám predsa rozširovanie si obzorov v oblasti umenia ani nezaberie veľa času. Na obálke knihy historička umenia Dawn Adès tvrdí, že táto publikácia „otvára nové možnosti výskumu“ (nečísl.). Ak bude ďalší výskum surrealizmu vyzerať tak, ako ho načrtáva Amy Dempseyová, už teraz sa naň môžeme tešiť.
